čo život dal a vzal

Pred parlamentnými voľbami spoznala Slovač nového “ neokukaného“ rytiera, ktorý rozprával to, čo úbohí poddaní potrebovali počuť.
Hovoril a sľuboval tak, že nejedno ubiedené srdce zaplesalo a oko sa zarosilo slzou dojatia.
A tak sa rytier Andrej stal rovno podpredsedom vlády.
Starí politickí harcovníci, ktorí dovtedy len ťahali medové motúzy poddaným popred nosy a veselo sa zabávali na ich účet, trošku síce spozorneli, ale zobrali ho medzi seba do partie.
A rytier Andrej začal hneď aj bojovať. V tom boji zapučil zopár švábov a vytvoril Novelu rokovacieho poriadku, ale veľmi rýchlo zabudol na svoje predvolebné sľuby.
Tá špina, v ktorej sa tie šváby kotia, stále zostáva a tí hore, to naše zabávajúce sa panstvo sa stále tvári, že ju nevidí.
Korupcia, klientelizmus, nefunkčná exekutíva, zanedbané školstvo, zdravotníctvo, hospodárstvo, vysoká nezamestnanosť, kriminalita, to všetko je dôvod pre nespokojnosť poddaných.
A práve tú nespokojnosť poddaných začalo naše „panstvo“ nazývať extrémizmom. V očiach rytiera Andreja sa sa táto nespokojnosť zmenila na draka, s ktorým sa začína púšťať do boja.
Vehementne bojuje za svoju „novelu“, ale problémom je to, ako sa mohli do parlamentu dostať ľudia, ktorí nemajú ani len základy slušného správania a morálne hodnoty im nehovoria nič. A niektorí sa „bahnia“ pri tých svojich korýtkach už viac ako dvadsať rokov.
Nie je normálne, že politiku na Slovensku môžu robiť všelijaké indivíduá, len preto, lebo majú peniaze na to, aby si kúpili politickú stranu.
Nie je normálne, aby na Slovensku neustále vznikali účelové jednorázové straničky, v ktorých sa neustále objavujú tie isté mená „obchodných cestujúcich“ z jednej strany do druhej, pretože v politike vidia výnosný biznis.
Na Slovensku nemáme problém s extrémizmom, ako sa nám to tu snažia nahovoriť vládni rytieri, ale so špinou a bordelom horším ako povestný Augiášov chliev a parlament máme plný samotných Augiášov.
Rytier Andrej nikdy nebude novým Heraklom, pretože nepochopil, že problémy sa neriešia „kozmetickými úpravami“.
Nechce vidieť to, že nosné piliere Slovenskej politiky sú úplne zničené, zhnité až do základu a on sa ich len snaží pretrieť lacnou farbou a tvári sa, že je všetko v najlepšom poriadku a už aj poškuľuje po výnosnejšej funkcii…