„The Fountain“. . .

Film The Fountain mám veľmi rada, videla som ho niekoľko krát…
Popravde, ten film je dobré vidieť viac krát, aby človek dokázal vstrebať všetko, čo je v ňom obsiahnuté…
Je to krehký a citlivý príbeh lásky mladého páru Tommyho a Izzi.
Izzi je mladá, krásna žena, ktorá je ťažko chorá a vie, že zomiera. Píše knihu o láske španielskej kráľovnej Izabely k Tomasovi, ktorý ide hľadať stratený prameň života. Tommy je vedec, snaží sa nájsť liek na rakovinu, ktorý by zachránil jeho milovanú ženu, pretože sa nedokáže zmieriť s tým, že zomiera…
Nebudem viac prezrádzať. Najlepšie bude, keď si film tí, ktorí budú mať záujem oň, pozrú sami a vytvoria vlastný obraz a názor. Možno ich zaujme aj nádherná hudba.
Vyrovnať sa s vlastnou smrteľnosťou je neuveriteľne náročné. Kto si spomenie na smrť, keď je mladý a plný síl? Nikto.
Je veľmi ťažké vyrovnať sa s chorobou, ale ešte ťažšie je, keď si človek uvedomuje, že zbytok jeho života je pomalé umieranie, niekedy plné bolesti a strachu a niekedy neuveriteľnej chuti žiť a bojovať do poslednej chvíle. Niekedy je to čas strávený osamote otázkami: Prečo práve ja? A niekedy je to čas plný pokoja a vychutnávania si jednoduchých drobností života.
Ťažšie je to, ako sa postavia k takejto situácii tí, ktorí milujú človeka o ktorom vedia, že odchádza. Stáva sa, že svoju bolesť a utrpenie skrývajú hlboko v sebe a snažia sa urobiť pre milovanú bytosť všetko, čo je v ich silách…
Film je prekladaný ako „Fontána“, ale fontána je niečo umelé, možno krásne, ale umelé. Skutočný názov by mal byť „Prameň“, alebo tak krásne po slovensky „Žriedlo“…
Aj naše životy sú často ako tie „fontány“, síce krásne, ale bez skutočnej hodnoty. Plné materiálneho dostatku a zážitkov, ale bez lásky, bez jednoduchého ľudského šťastia.
Vlastnú smrteľnosť odmietame a k smrteľnosti iných sme ľahostajní…
Prečo to píšem?
Vidím ako ľudia „masírovaní“ tým, čo vidia v médiach úplne otupeli. Zabíjanie, vraždy, zločiny, denne ukazované v správach berú ako samozrejmosť. Bolesť a utrpenie iných berú ako nepodstatnú záležitosť.
Radšej sa chcú len zabávať a prežívať nové zážitky, tak ako im to média podsúvajú.
Skutočný život s radosťami, ale aj bolesťami im pripadá nezaujímavý a otravný.
Čo je ozajstným prameňom života?
To si musí zodpovedať každý sám. Podľa mňa, je to uvedomenie si vlastnej smrteľnosti a vyrovnanie sa s ňou. Pochopenie skutočnej podstaty života a to je láska a úcta k životu samotnému, nielen tomu ľudskému…

Alternatíva a „alternatíva“…

23.06.2026

Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]

Slavjan

04.05.2026

„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]

Hľadanie…

26.04.2026

Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,457
Celková čítanosť: 6542688x
Priemerná čítanosť článkov: 4491x

Autor blogu