čo život dal a vzal

Vojny, vraždy, násilie, vykorisťovanie, klamstvo…
Toto všetko je produktom myslenia ľudí a ich charakterov.
Čo vedie ľudí k tomu, aby ubližovali tým druhým?
Majú z toho nejaké zvláštne potešenie?
Kde sa v ľuďoch berie toľko zla, krutosti a nenávisti voči iným?
Je normálne, že sme toto šialenstvo nechali zájsť až tak ďaleko?
Klamstvo sa berie úplne normálna vec, veď čo je to oklamať toho druhého, len keď z toho mám prospech…
Ako sa cíti taký oklamaný človek? Je zranený a prestáva veriť, nakoniec sa môže dostať doslova do bludného kruhu, že ho všetci len klamú a snažia sa obabrať a prestáva vidieť aj podávanú ľudskú ruku a pomoc…
Čo cíti ten, ktorý vie, že na neho robia v neľudských podmienkach tisíce ľudí, dokonca malých detí?
Prinášajú takto zarobené financie a majetok skutočné uspokojenie ega? Môžu takíto ľudia pokojne spávať? Áno, pretože takíto ľudia už dávno nemajú svedomie.
Ako môže niekto tomu druhému vedome ubližovať, páchať na ňom násilie? Má pri tom nejaký pocit nadradenosti, keď môže týrať slabšieho, alebo takého, kto sa ešte ani nedokáže brániť? Niečo takéto dokážu iba duševní mrzáci.
A čo taká vražda? Správy v médiách sú nimi preplnené. Zobrať niekomu život, umlátiť ho na smrť, to je už iný level zvrátenosti ľudského charakteru.
Vojna? Skoro celý svet je vo vojnovom stave, u nás si to ľudia akosi nechcú uvedomiť. Nedávno ešte naháňali a chytali pokémonov, teraz riešia žabomyšie vojny politikov, ktorí si veselo spoločne kávičkujú a smejú sa z tuposti národa.
Aký charakter má človek, ktorý sa teší z vojny? Z umierania státisícov nevinných ľudí?
Prečo sme vôbec dopustili toľko krutosti a zvrátenosti?
Zabudli sme na vlastnú ľudskú dôstojnosť, hrdosť, česť a sebaúctu, keď sa iba prizeráme tomu všetkému ZLU, čo sa okolo nás deje a sme ticho a tvárime sa, že sa nás to netýka?
Čo budeme robiť, ak sa nás toto všetko začne bytostne dotýkať? Keď bude niekto ubližovať našim najbližším, zoberie im pre vlastné potešenie život, alebo keď nám budú ľudia, ktorých milujeme zomierať v náručí, kvôli chamtivosti a zvrátenosti pár ľudí?
Teraz je vonku nádherné slnečné počasie, kontrast k temnému ZLU…
Ale ZLO je ako zákerný HAD, ktorý sa ticho schováva, plazí vysokou trávou a čaká na svoju korisť a zaútočí na ňu vtedy, keď to najmenej čaká…
Prečo sme dopustili, aby ZLO nabralo také obludné rozmery?
Majú ešte LÁSKA a DOBRO v tomto svete miesto?
Kedy im ľudia dajú prednosť pred zlom, ktoré z nich robí zvrátené monštrá?…