čo život dal a vzal

Akú hodnotu má ľudský život? Kedy si ju najviac uvedomujeme a dá sa vôbec zmerať a vyčísliť?
V tieto dni si spomíname na svojich drahých, ktorí nás opustili a už nie sú medzi nami.
A práve smrť nás často donúti zamyslieť sa nad skutočnou hodnotou života.
Keď prichádzame o niekoho koho milujeme a musíme sa s ním s ním navždy rozlúčiť. Každý z nás to pozná, ten smútok tú bolesť, keď niekoho strácame, alebo sme ho stratili.
Hodnota ľudského života sa dá zmerať smútkom a bolesťou.
Keď sedíte pri nemocničnom lôžku a držíte za ruku človeka, ktorý odchádza a myslíte si, že už nič nevníma, počúvate monotónne pípanie prístrojov a v tom zacítite jemný stisk ruky a vami sa začne rozlievať neopísateľný pocit pokoja spojený s dojatím a radosťou, že váš blízky počul a vnímal slová, ktorými ste sa mu prihovárali. A keď odrazu všetko stíchne a vy viete, že je koniec, neodvratný koniec, ktorý všetko mení a vám sa po lícach kotúľajú prvé slzy…
Hodnotu ľudského života veľmi dobre poznajú rodičia, ktorí strácajú, alebo stratili milované dieťa. Nekonečný žiaľ a bolesť sa mieša s túžbou darovať vlastný život, len aby žilo. More sĺz a prebdených nocí s jedinou otázkou: Prečo?, sú tiež vyjadrením jeho hodnoty…
Hodnotu ľudského života poznajú aj tí, ktorí vedia, že ich čas tu na Zemi sa kráti. Ľudské pechorenie sa za pozemskými hodnotami, sa im zdá bláznovstvom a márnivosťou. Vnímajú svet a život cez jeho skutočné hodnoty a vidia ho úplne inak ako ostatní a dokážu sa radovať z maličkostí. A všetko to, čo ich obklopuje im pripadá ako nesmierna vzácnosť. Už len taký obyčajný východ Slnka, nemenný miliardy rokov im pripomína každé ráno, že život je dar …
Hodnota ľudského života sa dá zmerať láskou, ktorú nosíme v srdci k tým, ktorých milujeme, ľúbime, máme radi…
Citové puto, ktorým sme zviazaní s našimi najbližšími, priateľmi, spriaznenými dušami či kamarátmi je ako jemnulinká stuha života, ktorá nás spája a často krát si ani neuvedomujeme jej silu. Silu, krásu a jedinečnosť nášho previazania životov si uvedomíme až vtedy, keď sa toto puto pretrhne. Často tieto putá trháme vlastnou hlúposťou a sebeckosťou a nikdy sa nám ich nepodarí dať do pôvodnej podoby. Aj keď sa nám podarí puto spojiť, tak vždy ostáva bolestivá jazva v podobe uzlíka stratenej dôvery…
Hodnotu ľudského života veľmi dobre pozná každá matka, ktorá prvýkrát drží v náručí svoje novonarodené, vytúžené a milované dieťatko. Aj slzy úľavy po prekonanej bolesti, zmiešané so slzami šťastia vyjadrujú hodnotu života…
Hodnota je zvláštny výraz však?
V súvislosti s ľudským životom sa dá vyjadriť aj inými slovami ako sú významnosť, cennosť, jedinečnosť, vzácnosť…
Hodnotu, vzácnosť či jedinečnosť ľudského života dokážeme vyjadriť len srdcom a tým, čo v ňom máme…