čo život dal a vzal

Tlačovku M. Kočnera som si pozrela až dnes.
Nebola som prekvapená jej obsahom. To, v akej krajine žijeme, vieme už dávno. To, kto nám skutočne vládne, vieme tiež.
Málokto si robí ilúzie o tom, že by sa tu mohlo niečo zmeniť. Pretože nás zasiahla globalizácia nielen v politike, ekonomike,či kultúre, ale zasiahla nás predovšetkým globalizácia korupcie a nemorálnosti.
Dennodenne sme zasypávaní nepodstatnými informáciami zo všetkých médií a to tak, že ľudia, už nevedia rozlíšiť pravdu od balastu.
Množstvo nepodstatných informácií typu „bulvár“, prekrýva podstatné problémy, o ktorých by ľudia mali vedieť.
Nebudem a ani nechcem písať o „tlačovke“ p. Kočnera, o tom bolo už popísané dosť.
Jedna vec ma však veľmi zarazila. Bola to reakcia p. novinárky, ktorá povedala p. Kočnerovi, že ho štve, že si nevie kúpiť novinárov a že to je jediné , čo ho štve…
Mám taký pocit, že tá novinárka v záchvate emócií, povedala viac ako mala a chcela. Pritom, tvrdila, že zverejnené stránky nepotvrdzujú korupciu novinárov.
Videla som už veľa TB, ale to, ako sa správajú tzv. „novinári“ na nich, nemá nič spoločné s novinárskou etikou.
Arogancia, drzé vystupovanie, vykrikovanie tých, ktorí by mali objektívne informovať občanov tejto krajiny, je zrkadlom toho, kto tu naozaj vládne.
Na tej „tlačovke“ sa nám predviedla „elita“ Slovenskej žurnalistiky v plnej paráde…