čo život dal a vzal

Je dosť nepochopiteľné ako niektorí ľudia obhajujú kapitalizmus. Že to síce nie je dokonalé zriadenie, ale je to to najlepšie, čo teraz máme.
Čo je dobré a hodnotné napríklad na tom, že sa neustále dozvedáme o tom, čo mala, alebo lepšie nemala oblečené nejaká Kim Kardashian? Či jej trčali bradavky v novom outfite ako slimákovi tykadlá, alebo taká stupídnosť, že si nejaký pomätenec dal urobiť plastiku zadku, aby ho mal presne taký ako jeho zbožňovaná Kim?
Viem, že existuje dosť veľa „fifín -vifín“, ktoré sa napoja na kde akú trápnosť a dokážu na tom fičať a tváriť sa dôležito, pretože si myslia, že kráčajú s dobou…
Ale taká normálna, zamestnaná mama je rada, že dokáže ráno cez telefón vypraviť deti do školy, pretože ona musí už od šiestej ráno makať pre „láskavého a empatického kapitalistu“. A to má veľké šťastie ak môže vôbec telefonovať. Pomoc v podobe babky sa nekoná. Babka maká o pozíciu ďalej, pretože ešte nedosiahla dôchodkový vek, nakoľko náš láskavý kapitalistický systém v podobe vlády usúdil, že ženy po šesťdesiatke sú príliš mladé na to, aby išli do dôchodku. Do dôchodku predsa patria len „starí ľudia“. Cez obednú prestávku napíše smsku manželovi, ktorý pracuje pre láskavých a empatických kapitalistov v Nemecku, či Rakúsku, alebo v Blave. Vie, že večer zaspí skôr ako deti…
Na ceste z práce musí stihnúť nakúpiť pre večné hladné deti… Výživoví poradcovia jej síce radia samé zdravé potraviny, ale z toho super platu, ktorý jej vypláca dobrý a láskavý kapitalista, jej výjde tak akurát na chlieb, pečivo, maslo a trochu tej „zdravej“ španielskej a holandskej zeleniny. Ak má „luxus“ v podobe záhrady, tak tú mrkvu a zemiaky má „zadarmo“, veď aj tak nie je zdravé zbytočne vyspávať….
Najnovšie outfity si zháňa vo výpredajoch a hlavne sekáčoch…
Aj keby sa chcela obliekať ako Kim, tak ešte má pud sebazáchovy a sebaúcty a minie na seba aspoň tých 10 eur, pretože chodiť po vonku v takej zime s polonahým zadkom a dudulami, by ju stálo zdravie, ale hlavne prácu, pretože na jej miesto už čakajú daľší z preplnených úradov práce…
Varenie večere jej už dávno nespríjemňujú reklamy, ktoré ju presviedčali o tom, aké je jednoduché si požičať na „úžasný život v kapitalizme“ a na veci, bez ktorých jej existencia nebude mať význam a zmysel, alebo ako si má rozumieť so svojou vagínou a hlavne nemusí vysvetľovať svojim deťom, že tampón im na bicyklovanie, plávanie a skákanie vôbec netreba.
Radšej napíše pár riadkov na blog o realite života…