čo život dal a vzal

Hovorí sa, že človek do tridsiatky vyzerá ako ho Boh stvoril, po tridsiatke ako si zaslúži…
Množstvo fotiek krásnych herečiek a modeliek po plastickým úpravách, so silikónovými prednosťami, umelým botoxovým úsmevom, vypracovanou postavou, drahými šatami zneisťuje mnoho žien a vytvára im falošnú ilúziu o tom ako by mali vyzerať…
Muži radi prirovnávajú ženy k vzácnym archívnym vínam. Tí najlepší fajnšmekri asi vedia prečo.
Mladé víno človeka očarí, opojí svojou sviežosťou a omámi zmysly, tak je to aj s mladými ženami.
Zatiaľ čo archívne víno dokáže naplniť zmysly svojou vzácnosťou, zrelosťou, chuťou, harmóniou, veľkoleposťou… Nie však každá odroda a ročník sú vhodné na archivovanie.
Aj my ženy sme rôzne a starnutie prežívame rozdielne. Výsledok toho, ako vyzeráme je odrazom toho ako žijeme a aké naozaj sme vo svojom vnútri.
Pre niektoré ženy znamenajú prvé vrásky, sivé vlasy, menopauza koniec sveta. A pritom zabúdajú, že sa začína nová fáza života…
Fáza, keď môžu začať po vyletení potomstva z hniezda žiť tak trošku aj pre seba, začať sa venovať viac sebe a partnerovi, záľubám.
Je to čas, keď ženy naozaj dozrievajú ako víno, keď si uvedomujú svoju ženskosť, skutočnú hodnotu. Ich krása sa prejavuje vráskami smiechu okolo očí a úst a najkrajším mejkapom je ich sebavedomie, milý pohľad a nežný úsmev vychádzajúci zo srdca. Keď vyrovnanosťou, pokojom a životnými skúsenosťami dokážu okolo seba šíriť a vytvárať pocit lásky a harmónie pre všetkých.
Žiaľ sú ženy, ktoré určité obdobia svojho života a starnutia nezvládajú a doslova „skysnú a zoctovatejú“ pokazia sa ako zle vyrobené a skladované víno, po každej stránke.
A nielen ženy…
Každý deň, týždeň, mesiac, rok navyše, ktorý dostávame je darom a s darom by sme mali nakladať ako s niečim vzácnym, mali by sme sa mu tešiť a užívať si ho.
Pretože čas je naozaj veľkou vzácnosťou a darom a jeho cenu si veľa ľudí uvedomí, až keď ho majú príliš málo…
So vzácnosťami sa neplytvá a premárnený život, vyslovené slová sa nedajú vrátiť späť…