Úplatky, všimné, drobná pozornosť. . .

Bailyes, víno, domáca, štyri kilá klobás, odborní asistenti, „špeciálna prokuratúra“…
Prvý apríl? Sotva, veď je koniec augusta, ale plebs treba niečim zabaviť.
Úplatky sú také staré ako politika a prostitúcia.
Veď ako možno inak nazvať uplácanie všelijakých „božstiev“, len, aby sa na ľudí nenahnevali a nezoslali na nich svoj hnev?
Obeta? Tak sa dá nazvať aj finančný príspevok pre lekára, keď chce mať niekto skôr vybavenú operáciu…
Priznám sa, úplatok a všimné som nikdy nedala a ani nedám, prieči sa to môjmu vnútornému presvedčeniu.Nebudem sa stavať do submisívneho postoja pred niekym, kto je za svoju prácu riadne platený a mal by ju vykonávať čestne a poctivo.
Lenže, správať sa takýmto spôsobom, ponížene sa doprosovať, podlizovať, uplácať je už pomaly „úplne normálne“, skôr sa za nenormálneho považuje človek, ktorý takýmto spôsobom nekoná. Sami ľudia si môžu za to, že sa už pomaly všade bez úplatku a všimného ani nepohnú.
Pár krát som na svoj postoj doplatila, ale poznám aj ľudí, pre ktorých by bolo ponižujúce zobrať úplatok, takže som sa na napríklad na lekárske vyšetrenia dostala aj bez obálky, ale tak by to malo v normálnej a zdravej spoločnosti fungovať…
Ak sa prestaneme správať ponížene v bežných situáciach a uvedomíme si svoju cenu, tak sa toto pomaly začne vytrácať aj z tých najvyšších miest, pretože tam je korupcia v úplne iných číslach, ako je fľaša značkového alkoholu, alebo obálka so 100 eurami…
Dávanie malých úplatkov tam „dolu“, dáva odvahu brať a dávať miliónové tam „hore“…
Prečo u nás nič poriadne nefunguje? Lebo skoro každý čaká nejakú tú „obálečku“…
A zastierať obrovskú korupciu na najvyšších miestach, exemplárnym trestaním asistentíkov, ktorý sa na svoje miesta pravdepodobne dostali podobnou cestou, by bolo aj smiešne, keby to to nebolo skôr na zúfanie si a do plaču nad celkovou morálkou a situáciou na Slovensku a nielen tu…
Drobnú pozornosť, čokoládu, som dala pánovi z antikvariátu, ktorý mi odložil knihy, ktoré som dlhšie zháňala…
Ale verím, že úprimné poďakovanie a milý úsmev má oveľa väčšiu hodnotu ako všetky úplatky a pozornosti sveta.

Slavjan

04.05.2026

„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]

Hľadanie…

26.04.2026

Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk

Myšlienky 29

07.04.2026

Všetci tí pyšní „vládcovia sveta a zeme“, ktorí vedome pre svoj vlastný prospech a zisk ničia ľudstvo a devastujú celú planétu, zabúdajú na jednu dôležitú vec. Zabúdajú na to, že samotná planéta Zem sa môže začať brániť voči ich vražednej svojvôli a zastaviť ich šialenstvo a besnenie. Devana 7. 4. 2026 Zamyslenie bolo [...]

Edo vševedo Chmelár

„Je to naozaj zlé.“ Koalícia podľa Chmelára spáchala „svinstvo“. Za Radačovským vidí dohodu

09.06.2026 06:00

Koalícia sa podľa Chmelára zbabelo dištancovala od vlastných nominantov.

Kurt Waldheim, Magda Vášáryová

Prezident, ktorý klamal. Aféra Kurta Waldheima ukázala, ako sa Rakúšania nedokázali vyrovnať s nacistickou minulosťou

09.06.2026 06:00

Pred 40 rokmi si Rakúšania zvolili za prezidenta Kurta Waldheima, ktorý tajil svoju minulosť z druhej svetovej vojny. Ako to bolo, priblížil pre Pravdu rakúsky historik a publicista Georg Tidl.

Koláž jazdy na čierno.

Lístok za pár eur, pokuta takmer sto. Chytenia sa nebojíme, prečo takmer 40-tisíc ľudí jazdí na čierno?

09.06.2026 06:00

Revízori tento rok chytili najviac čiernych pasažierov. Pokuty sú vysoké, tak prečo riskujeme?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,456
Celková čítanosť: 6497277x
Priemerná čítanosť článkov: 4462x

Autor blogu