čo život dal a vzal

Včera večer som pozerala rozhovor s  profesorom Jaroslavom Flegrom, je to významný český vedec – evolučný biológ, evolučný psychológ a parazitológ.

Je to človek, ktorého som si obľúbila hneď po prvom rozhovore, ktorý som s ním čítala. Preslávil sa svojím dlhodobým výskumom toxoplazmózy u ľudí.

Toxoplazmóza je infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje prvok Toxoplasma gondii, ktorej konečným hostiteľom sú mačkovité šelmy, u nás hlavne mačka domáca a rozmnožuje sa v ich tráviacom trakte. Prenáša sa aj na človeka, ktorý jej medzihostiteľom. A práve profesor Flegr zistil veľmi zaujímavé veci, ktoré sa s nami dejú, keď sa nakazíme týmto parazitom. Veľmi zaujímavé je, že citlivejšími na príznaky sú ľudia ktorí majú  Rh- faktor negatív.

Dokázal, že ľudia nakazení toxoplasmou gondii majú pomalšie reakčné časy a spôsobujú dopravné nehody, že sa mení povaha ľudí, ale aj sexuálne správanie.Môže zvyšovať riziko ťažkých ochorení, ale psychických chorôb či nádorových ochorení. Zaujímavá je aj hypotéza ako toxoplasma môže meniť správanie medzihostiteľa, keď sa chce dostať ku svojmu konečnému hostiteľovi, napr. nakazená myška stratí prirodzenú plachosť a strach z mačiek a  dá sa zožrať mačke, alebo takto nakazený človek v Afrike, prestane mať strach a nechá si na sebe pochutiť levovi…

Ďalším takým chytrým parazitom sú motolice, napríklad taká motolica kopijnatá  Dicrocoelium dendriticum. Jej konečným hostiteľom je dobytok, kravy alebo ovečky, kde sa rozmnožuje v ich žlčovodoch, prechádza do tráviaceho traktu a nakoniec sa vylučuje stolicou, Táto je potravou pre niektoré slimáky, ktoré sa nakazia vajíčkami, ktoré sa v ich tráviacom trakte vyvinú do larválneho štádia  a následne ich vylučujú slizom, týmto slizom sa živia mravce.

Kedže sa motolica potrebuje dostať do svojho konečného hostiteľa, aby sa mohla ďalej rozmnožovať, tak je schopná doslova preprogramovať mravčeka tak, aby ráno vyliezol z mraveniska, vyliezol na nejakú trávu alebo inú rastlinu, tam sa pevne zahryzol a doslova čakal, kým ho nejaká tá ovečka, alebo krava nezožerie, ak sa to nepodarí na prvý pokus, tak okolo obeda, povolí stiahnutie hryzadiel, aby mravček neuhynul na slnku a ten sa spokojne vráti do mraveniska, aby potom zase, keď sa ochladí vyliezol a nechal sa zožrať…

Hráme sa na pánov tvorstva, ale až teraz sa napríklad dozvedáme aký sme bezbranní voči parazitom, či už vírusom,  alebo helmintom  (črevným parazitom).

Niekedy mám pocit, že aj ľudia sú takými parazitmi tu na tejto Zemi, ale nie veľmi chytrými, pretože ju príliš rýchlo „vyciciavajú“ a ničia tak svojho konečného hostiteľa.

Natáčajú sa rôzne dokumenty, ako by to mohlo vyzerať, ak by ľudia úplne zmizli z tejto planéty.

Nuž príroda si poradí aj bez ľudí…

Slnovratovo  20.8. 2016