čo život dal a vzal

Vopred upozorňujem: „Čítať len na vlastné riziko“!

Správy o ospravedlnení sa Turecka Rusku za novembrové zostrelenie ruského lietadla nad Turecko-Sýrskou hranicou a stretnutie prezidentov Erdogana a Putina prináša nové pohľady na prevrat v Turecku.

Zostrelenie ruského lietadla bolo vopred pripravenou provokáciou Ruska a bez požehnania „spojencov“, by sa asi nikdy nebolo uskutočnilo.

Sankcie, ktoré následne uvalilo Rusko na Turecko, boli tvrdou odvetou za túto provokáciu a doplatilo na ne hlavne civilné obyvateľstvo Turecka.

Pokrytecké dištancovanie sa „spojencov“ od tejto akcie a následné hodenie zodpovednosti za tento útok len na Turecko, zrejme Erdoganovi otvorilo oči.

Konečne pochopil, Turecko nikdy nebude členom EÚ a jeho členstvo v NATO je len účelové a nikdy neboli plnohodnotnými členmi tejto aliancie.

USA, NATO a EÚ tentokrát zašli vo svojej arogantnej politike príliš ďaleko. A výsledok tejto ich politiky bol zmarený prevrat v Turecku. Celé mesiace sa snažili mediálnou kampaňou urobiť z Erdogana nevypočítateľného diktátora a s Turecka nestabilnú krajinu, od ktorej nikto nevie, čo má očakávať.

V tejto chvíli sa vôbec nečudujem Erdoganovi, že obvinil zo zosnovania puču západ a robí také rozsiahle čistky, o ktorých neustále čítame.

Zatýkanie tisícok ľudí, masívne prepúšťanie učiteľov a štátnych úradníkov poukazuje na to, komu boli títo ľudia poplatní a v akej veľkej miere „západ“ okupoval Turecko.

Erdogan veľmi rýchlo pochopil, že môže skončiť ako Kaddáfí, alebo Hussain a krajina v totálnom chaose a občianskej vojne. Mohlo sa stať, že aj v Turecku by sa vytvorila“umiernená opozícia“ podporovaná západom a vládu nad Tureckom by veľmi rýchlo prevzal ISIL. Je celkom možné, že Erdogan zmarením  prevratu a následnými čistkami zatiaľ zabránil vojne s Ruskom. Otázkou je, ako naloží s utečencami, či nebudú darom frau Merkelovej a jej kumpánom.

To, že nadviazal na predchádzajúce vzťahy s Ruskom nie je vôbec prekvapujúce, ale oveľa bolestivejšie to bude pre „Západ“, pretože ten stratil strategického spojenca proti Rusku a Číne.

Okrem hospodárskeho spojenectva to môže byť podľa J.Fištejna , ktorý sa obáva odtrhnutia južného krídla NATO od zbytku NATO, aj obranné spojenectvo a tým pádom by Rusko dostalo pod svoj vplyv celý južný pás :Rusko, Južný Kaukaz, Turecko. Sýriu…

Fištejn v inteview čt24 dňa 4.8. 2016 aj keď nechtiac pomenoval a ozrejmil politiku USA a Európy voči Rusku.