čo život dal a vzal

Včera prebehla médiami správa, že zomrel syn Johna Steinbecka Tom.

Pod článkom, spomenula diskutérka knihu Steinbeckovu knihu „Ovocie hnevu“, o kríze a hlade v USA,

Knihu mám v českom vydaní z roku 1958, v preklade Vladimíra Procházky s názvom „Hrozny hněvu“ , ktorý použil na preklad oklahomského nárečia a dialektu „Okiov“, ako nazývali Kalifornčania  prisťahovalcov, bezzemkov a nádenníkov, východočeské nárečie. Preklad síce ešte nesie stopy archaickej češtiny, ale tým viac  upevňuje autentickosť doby a príbehu. Škoda, že ho nemôžem porovnať so slovenským prekladom, zatiaľ sa mi nepodarilo zohnať staršie vydanie.

Nebudem a ani nechcem písať obsah knihy, veľa ľudí ju určite čítalo a pozná ju,  a tí, ktorí nie, majú možnosť si ju prečítať, po prečítaní pochopia, aká je veľká podobnosť osudov týchto ľudí s osudmi ľudí tejto doby.

Aj dnes ľudia prichádzajú o svoje majetky vďaka tvrdým exekúciam, tiež sa z nich stávajú „bezzemkovia“, bezdomovci. Systém, v ktorom žijeme a o ktorom sa hovorí, že je ten najlepší, najspravodlivejší a najslobodnejší, oberá ľudí o ich základné ľudské práva. Oberá ich o ľudskú dôstojnosť o majetok.

Nie je normálne, aby sme mali v takom  skvelom systéme a zriadení chudobných ľudí, ktorí potrebujú potravinové balíčky – 20 eurovú žobračenku, na ktorej sa pekne nabalí zopár ľudí.

Nie je normálne, aby sa svoju prácu ľudia nedostávali zaplatené, pretože  Slovensko je jednou z krajín, kde sa zaviedla kultúra neplatenia faktúr, pred nami je už len Bulharsko, ale aj to je už na inej výške životnej úrovne…

Nie je normálne, aby ľudia dostávali za svoju prácu tak úbohé platy, že sa dostávajú na hranicu oficiálnej „chudoby“.

Nie je normálne, aby našu krajinu spravovali ľudia, ktorí si zaujímajú len o svoj vlastný prospech, ale dali sa „demokraticky“ zvoliť a občanom sa smejú do tvári – čo ste si zvolili to máte, tak si teraz môžte kľudne aj oko vys… , kašleme na vás…

Nie je normálne, aby bola krajina v časoch, aké sú teraz,potravinovo nesebestačná.

Nie je normálne, aby sa na najúrodnejšej  pôde stavali nové podniky a staré chátrali…

Čo je vlastne normálne na tomto systéme?

Veľa ľudí sa snaží žiť si svoj život, tak aby mu toto zriadenie, čo najmenej zasahovalo do súkromia, ale je to čoraz ťažšie a zatvárať oči pred tým, čo sa deje, tiež nie je správne, pretože systém  zomelie aj ich a možno to bude pre nich bolestivejšie, ako pre tých, ktorý každodenne „bojujú“ o svoje prežitie.

Každý, kto aspoň trošku pozná Európu, vie, že aj tam sú ľudia, ktorí si chcú žiť svoj normálny život, aj tam ľudia ťažko pracujú, aby sa uživili a prežili.

Aj tam sú ľudia, ktorí nesúhlasia s Bruselskou diktatúrou, ktorá sa stále len stupňuje a privádza obyčajných ľudí, do čoraz väčšej chudoby a beznádeje.

Kedy začne dozrievať v ľuďoch „ovocie hnevu“, až keď nás dostanú do takej beznádeje, aká je opísaná v knihe?

Keď budú ľudia zomierať od hladu, alebo rukami tých, ktorých nám tu proti našej vôli chcú nasťahovať?

A zostane v nás ešte aspoň toľko ľudskosti aká je opísaná v závere knihy?

Slnovratovo  13.8.2016