Ako bolí láska? Tak, že sa nemôžeš nadýchnuť… Buď mojím vzduchom, nech môžem znovu dýchať. Ako bolí láska? Tak, že srdce plače od zimy… Buď mojím Slnkom, nech sa dokážem usmiať. Ako bolí láska? Tak, že nevládzeš žiť… Buď mojím všetkým. nádejou a šťastím. Nech je život svetom, pre nás stále vzácnym. Slnovratovo 25.2. 2017

Dnes si bol smutný a ja tiež. Možno to bolo tým dažďom… Aj v našich dušiach pršalo… Pozerám sa Ti do očí, je v nich odlesk dúhy a slnka lásky. Po daždi vždy výjde slnko a svet sa rozjasní, tak ako naše srdcia. Usmievam sa na Teba, beriem Ti hlavu do dlaní a nežne Ťa bozkávam. Dážď v nás ustal… Slnovratovo 23.2. 2017

Balansujem na lane života medzi dvoma svetmi. Tým naším a tým, ktorý nás spútava. Podávaš mi ruku a chceš mi pomôcť. Viem, že sa jej nesmiem dotknúť. Tú poslednú najťažšiu časť musím prejsť sama, aby som sa mohla schúliť do bezpečia Tvojho objatia a vyplakať v ňom všetku bolesť sveta. Slnovratovo 21.2. 2017 PS. Vďaka Philippe Petit za lekciu chôdze na lane […]

Dotýkaš sa ma končekmi prstov, naše ruky sa spájajú, máš ma plné dlane, plnú myseľ a srdce. Dotýkaš sa ma ústami, vpíjajú sa do mňa ako hladné slnko do kvapiek rannej rosy. Strácam sa v Tvojej láske, strácam sa v Tvojom milovaní ako opar nad riekou, aby som vytryskla ako nový žblnkajúci prameň vášne a túžby. Slnovratovo 18.2. 2017

Útek pred láskou, alebo mrieť po nej? Nesmelý bozk, alebo vášnivé milovanie? Strach pred bolesťou, alebo sila čeliť jej? Život samotný, alebo len jeho tieň? Čo je sen? Ty a ja, náš svet, túžba ľúbiť a žiť a jej naplnenie… Slnovratovo 17.2. 2017

Odvalil si chladný kameň bolesti, ktorý sme postavili medzi seba. Pobozkal si mi môj úsmev, nechceš, aby sa sa Ti stratil . Zaboril si mi pery do vlasov a postrapatil ich bozkami. Usmievaš sa a hovoríš mi, že som krásna a strapatá. Bozkávaj ma láska moja, dostali sme darom nekonečne dlhý čas. Slnovratovo 8.2. 2017

Tvoje prsty mi blúdia po tvári. Našli dva malé pramienky sĺz vytekajúcich spod privretých viečok. Cítim, ako mi ich vysušuješ perami. Každú slzu vpíjaš hladným bozkom. Vieš, že sú to slzy šťastia a lásky. Šťastia, ktoré si mi daroval. Lásky, ktorá je silnejšia ako smrť. Daroval si mi smiech a náruč plnú nehy. Daroval si mi samotný život. Ďakujem Ti, môj […]

Zobral si moju ruku do svojej a preplietol svoje prsty s mojimi, tak, ako si preplietol naše životy. Pritúlil si si ma priamo na srdce a nechal plynúť tiché šťastie. V tvojom hrejivom objatí som sa dotkla hviezd. Slnovratovo 3.2. 2017

Pobozkal si ma priamo na srdce horúcimi bozkami lásky. Teplom svojej nehy si roztopil sneh smútku z odlúčenia a nechal rozkvitnúť nové kvety milovania… Slnovratovo 30.1. 2017

Túlim sa Ti v náručí, počúvam Tvoje nežné slová, ktoré mi šepkáš po milovaní. Dokázal si zastaviť čas a premeniť našu lásku na Nekonečno. Nekonečno v nás, pre nás. Nekonečno utkané z jemnej pavučiny šťastia. Nekonečno, náš svet bezpečia. Nezaťažený spomienkami, starosťami a časom. Nekonečno v nás a pre nás. Nekonečno našej lásky. Slnovratovo 26.1. 2017