Možno sa stane zázrak a Ty ma vezmeš do náručia plného Tvojej lásky a túžby. Možno sa stane zázrak a Ty sa ponoríš do mňa, budeme znova mladí a zabudneme na smútok sveta. Možno sa stane zázrak a my sa budeme opäť smiať, tešiť sa z malých nežností. Možno sa stane zázrak, svet bude plný slnka a my budeme opojení vôňou ruží, sebou a láskou… Slnovratovo 30.3. […]

Ubieha deň po dni ako krajina za oknami vlaku a náš čas sa kráti… Túžim nabrať novú silu v Tvojom liečivom objatí. Ubieha deň po dni, a čas našej lásky sa kráti. Vnímame jej vzácnosť, cítime jej silu krehkosť aj krásu… Máš dar láska moja, zmeniť milovanie na večnosť. Hľadáme v ňom vykúpenie aj spásu, hľadáme v ňom samých seba, pokoj a život, mňa […]

Po tmavej noci prišlo nové svitanie. Stal si sa mojím novým dňom. Dňom šťastia a nových nádejí. Prebudila som sa v Tvojom náručí unavená milovaním a túžiaca po nových bozkoch a nežnostiach. Stal si sa mojou radosťou, útočiskom v dňoch plných beznádeje a bolesti. Stal si sa mojou láskou… Slnovratovo 8.3.02017

Držíš ma v náručí, dávaš mi malý bozk do vlasov, krásne sa v nich strácaš. Obraciam tvár k Tvojej tvári, oči sa Ti smejú a bozkávaš ma na nos. Bozkávaš ma celú šteklivými bozkami. Milujem Tvoje bozky, nehu aj vášeň v nich. Chutia ako jarné slnko, ako letná búrka. Opájajú ako farby jesene, ako ticho zimy. Milujem Tvoje bozky, chutia ako Ty, chutia ako sám […]

Hľadáš ma tam, kde nie som… Pustil si ma z náručia a stratila som sa Ti zo snov. Hľadáš ma v mrakoch na oblohe, v kvapkách dažďa a v rose v tráve. Hľadáš ma vo svetle mesiaca, v jemnom ligote hviezd. Nehľadaj ma tam, kde ma niet. Hľadaj ma tam, kde ti srdce napovie. Som blízko a predsa stratená v diaľave… Som tam, kde žiaľ a bolesť nie sú. Som ukrytá v radosti […]

Ako bolí láska? Tak, že sa nemôžeš nadýchnuť… Buď mojím vzduchom, nech môžem znovu dýchať. Ako bolí láska? Tak, že srdce plače od zimy… Buď mojím Slnkom, nech sa dokážem usmiať. Ako bolí láska? Tak, že nevládzeš žiť… Buď mojím všetkým. nádejou a šťastím. Nech je život svetom, pre nás stále vzácnym. Slnovratovo 25.2. 2017

Dnes si bol smutný a ja tiež. Možno to bolo tým dažďom… Aj v našich dušiach pršalo… Pozerám sa Ti do očí, je v nich odlesk dúhy a slnka lásky. Po daždi vždy výjde slnko a svet sa rozjasní, tak ako naše srdcia. Usmievam sa na Teba, beriem Ti hlavu do dlaní a nežne Ťa bozkávam. Dážď v nás ustal… Slnovratovo 23.2. 2017

Balansujem na lane života medzi dvoma svetmi. Tým naším a tým, ktorý nás spútava. Podávaš mi ruku a chceš mi pomôcť. Viem, že sa jej nesmiem dotknúť. Tú poslednú najťažšiu časť musím prejsť sama, aby som sa mohla schúliť do bezpečia Tvojho objatia a vyplakať v ňom všetku bolesť sveta. Slnovratovo 21.2. 2017 PS. Vďaka Philippe Petit za lekciu chôdze na lane […]

Dotýkaš sa ma končekmi prstov, naše ruky sa spájajú, máš ma plné dlane, plnú myseľ a srdce. Dotýkaš sa ma ústami, vpíjajú sa do mňa ako hladné slnko do kvapiek rannej rosy. Strácam sa v Tvojej láske, strácam sa v Tvojom milovaní ako opar nad riekou, aby som vytryskla ako nový žblnkajúci prameň vášne a túžby. Slnovratovo 18.2. 2017

Útek pred láskou, alebo mrieť po nej? Nesmelý bozk, alebo vášnivé milovanie? Strach pred bolesťou, alebo sila čeliť jej? Život samotný, alebo len jeho tieň? Čo je sen? Ty a ja, náš svet, túžba ľúbiť a žiť a jej naplnenie… Slnovratovo 17.2. 2017