Niekde v čase stratila nádej dych. Stratil sa smiech, odletel sen, rýchlosťou krídiel kolibríka. Obzriem sa späť a vidím Ťa, strateného, niekde v čase. Možno Ťa znova nájdem, len pochovám smútok na cintorín žiaľu. Pohladím Ťa plachým bozkom, zatvoríš oči a stratím sa Ti niekde v čase. Slnovratovo 10.9. 2018

Tých pár nežných slov, počujem len v tichu mysle, ktorú umlčal hlas srdca. Sú ako Tvoje pery, ktoré našli moje a ja strácam dych. Sú ako Tvoje náručie, v ktorom sa túlim a hľadám nádej. Sú ako Tvoje oči, plné smiechu a šťastia, keď sa v nich vidím. Sú ako milovanie, v ktorom sa spoja naše duše keď sa neha a vášeň prebudia. Tých pár nežných slov, to šepká […]

Privinieš ma k sebe, v noci plnej hviezd, a celú ma zahalíš do jej tmavomodrej nehy. V dlani ukrývaš, malý kúsok padajúcej hviezdy. Daruješ mi spolu s ňou malý kúsok seba i neba, keď sa spoja naše dlane, v bozkoch pery a v milovaní duše a telá. V noci plnej hviezd, budem len tvoja… Slnovratovo 16.8. 2018

Zobudila som Ťa v hodine milovania, aby som cítila dotyk Tvojho srdca, napila sa Tvojej túžby a uhasila smäd vášne… Zobudila som Ťa v hodine milovania, aby som sa stratila v objatí Tvojej nehy a zabudla na smútok, ktorý trápi duše… Zobudila som Ťa v hodine milovania, aby som sa napila z prameňa našej lásky, ktorý tíši bolesť a dáva zmysel životu… […]

Chutíš sladko, ako kvapôčka vlny vášne, rozbitej o breh našej túžby… Chutíš slano, ako slzy šťastia po nekonečnom milovaní… Chutíš ako neha, ukrytá v dotykoch Tvojich rúk a pohladení… Chutíš ako bozk, skrytý ako šťastie v spojení našich tiel a perí… Chutíš ako smútok, ktorý zastrie tvár vo chvíľach dlhých odlúčení… Chutíš ako […]

Ktovie, či ma stretneš, aj keď Ti kráčam v ústrety… Ktovie, či ma nájdeš, aj keď sa Ti neskrývam… Ktovie, či ma objímeš, aj keď k Tebe vystieram ruky… Ktovie, či ma pobozkáš, aj keď po tom túžim… Ktovie, či zajtra bude deň aj keď noc už objala svet… Ktovie, či som nebola len sen aj keď sa obzrieš späť… Ktovie, či je láska […]

Nemý výkrik mojej duše sa rozliehal v tichu večnosti. Kričala som bez slov, plakala bez sĺz. Narážala do hrubých stien klietky života. Nie, už nepočítam pády, ani rany a jazvy. Sama bez svedkov, som si lízala rany ako divé zviera, aby som vstala z popola svojej bolesti… Nie, už nekričím, neplačem. Rany sa zhojili a jazvy už nebolia. Rozprestriem scelené krídla a plná […]

Pár kvapiek nehy, si ako kvapky dažďa ukryjem do dlaní a ponúknem Ti ich, keď budeš cítiť smäd túžby… Zmáčaš si v nich tvár dušu aj srdce, budeš ich po dúškoch piť z jemných pohladení mojich rúk a pier… Pár kvapiek nehy. krehkých ako kvapky rosy Ti v bozkoch darujem a láska v našich srdciach sa prebudí v novom svitaní… Slnovratovo 12.7.2018

Len čas, ukrytý hlboko v nás, dá nám odpovede aj na otázky nemé, ktoré trápia naše duše. A šťastie, ktoré tíško drieme v našich srdciach, zobudí sa zas, keď sa spoja naše ruky a budem cítiť na perách Tvoje nežné bozky. Len čas, odpovie nám, na to čo nás trápi, že láska je večná a trpezlivo čaká kým ma objímeš a samota sa stratí. Ostane len čas, ukrytý […]

Nadýchnem sa, pozberám zvyšky odvahy a urobím krok prvý, od Teba, od seba, od nás… Kráčam bez myšlienok, len duša plače a srdce divo kričí… Predieram sa davom ľudí, nevnímam ich tváre, nevidím ich oči… Nepočujem hluk hudby, necítim vôňu vzduchu. Kráčam ďalej a každý krok bolí ako smrť. Kráčam a idem, od Teba, od seba, k nám… Slnovratovo […]