S Dušanom Lukášikom vediem rozhovory o spoločnosti z rôznych uhlov pohľadu. V cykle Korene sme rozoberali na príklade jeho rodiny dôležitosť symbolov a legiend, rozprávok, báji a povestí a mýtov pre spoločnosť. Z nich vychádza systém hodnôt, ktoré rodina prijala a vyznáva. Jeho práce ohľadom dôchodkového systému ukázali, že jadrom tak existencie rodiny, ale aj vyššej formy usporiadania na úrovni štátu je stále múdrosť obsiahnutá v rozprávke O troch grošoch. V zásade ide o prerozdeľovanie zdrojov spoločnosti medzi tromi generáciami. Prechod spoločnosti od trojgeneračnej rodiny, viac alebo menej uzatvorenej v priestore a vo vlastných vzťahoch existujúcich zo zdrojov, ktoré rodina vlastní, na modernú otvorenú spoločnosť, existujúca hlavne z nehmotných aktív tvorených ľudským kapitálom si zároveň vynucuje, aby mnohé funkcie v trojgeneračnom modeli rodiny prevzal na seba štát. Rozobrali sme to v cykle štyroch častí Občan nevoľník. A tu vznikol a vzniká problém. Chápe štát a teda politici, že problém riadenia štátu má tento rozmer? Ako vôbec hodnotí Dušan súčasný stav v rozvoji spoločnosti a samozrejme, aký má názor na atmosféru spoločnosti a na voľby?
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Dnes vieme, že svetu chaosu dávajú symboly a mýty, rozprávky, báje, povesti alebo legendy, štruktúru a zmysel. Ich štruktúra tvorí riadiacu rovinu chaotického systému nazývanej spoločnosť, ktorá je súčasťou prírody. Ale z času na čas sa mýty rozpadajú a symboly nadobúdajú nový obsah alebo dokonca zanikajú. To sa stalo v prvom a druhom storočí nášho letopočtu a spôsobilo rozpad Rímskeho impéria. Môžeme skúmať rôzne súvislosti a dôvody, či už v ekonomickej rovine, mocenskej rovine alebo v sociologických disciplínach, osobne si myslím, že sú to len dôsledky a nie príčina. Svet v ktorom sa vyvíjal Egypt a Rímska ríša bol svetom polyteizmu. Svet mnohých bohov, ktorých ľudia zažívali vo svojom vedomí. Bol to faraón Achnaton, ktorý prvý zaviedol uctievanie jediného boha Atona. V mocenskom boji zbavil veľkňazov moci, zbavil sa ich bohov a ponechal si jediného. To je v dejinách jeden z prvých pokusov o zavedenie monoteistického náboženstva ako nástroja moci. Pomsta kňazov bola krutá, kňazi sa pokúsili vymazať Achnatona z histórie Egypta. Biblia nám ukazuje v Starom a Novom zákone, ako sa postupne presadzoval monoteizmus. Ježiš Kristus je vo všeobecnosti chápaný ako najväčší hrdina kresťanského sveta. Po rozpade mýtov spojených s viacerými bohmi sa okolo Ježiša Krista ako ústrednej postavy Biblie – Nového zákona vytvorila nová kategória mýtov a legiend. Svet ale prešiel dobou temna, kým sa vedomie upevnilo natoľko, že dalo vznik renesancii. Gazzaniga tvrdí, že vývoj nášho mozgu prešiel od zažívania viacerých bohov do stavu, kedy už zažívame len jediného. A na svoj vývoj do tohto stavu potreboval čas.
Aké súvislosti tohto procesu dozrievania a integrácie mozgu spojenej s rozpadom mýtov vidíš v súčasnosti?
Spoločnosť prechádza od zahájenia priemyslovej revolúcie ďalším vývojom. Veda a zvlášť v druhej polovici 20teho storočia a počas prvých dvoch dekád 21. storočia mení predmet viery mýtov kresťanského sveta na poznanie. Mnohé z toho, čo bolo predmetom viery, veda ukázala cez zákony prírody, ako funguje. Tým mení iracionálneho Boha, zavedeného náboženskými systémami na symbol, ktorý je možné pochopiť aj racionálnym spôsobom. Významný rozdiel pri tejto zmene náboženských mýtov oproti predchádzajúcemu je, že veda buď potvrdí alebo upresní zápis z Biblie. To je významný posun, pretože sa nejedná o rozpad mýtu ale o jeho pochopenie. A tak sa iracionálne veriaci mení na racionálne veriaceho, presne tak, ako keď nastupuje cestujúci do lietadla. Verí, že lietadlo konštruktéri dobre zostrojili, ináč by nenastúpil. Ale konštruktéri použili zákony prírody. A to je dnes možné povedať aj o najväčšom sviatku kresťanského sveta, sviatku Ukrižovania a Vzkriesenia.
Bol to C.G. Jung, ktorý koncom 50-tych rokov na otázku viery odpovedal redaktorovi BBC Freemanovi priam kacírsky: „Ja už nemusím veriť, ja už viem“.
Pre personalizované mýty je nezaujímavé, či hrdina bol alebo nebol fyzickou postavou. Mýtus vytvára z takejto postavy symbol a pripisuje mu vlastnosti, ktoré človek opakovane zistil že fungujú a preto sa stali predmetom viery. V prípade iracionálnej viery zatiaľ ľudia nevedeli, ako fungujú zistené javy. Transformácia nášho sveta je sprevádzaná transformáciou viery na poznanie v mnohých mýtoch a teda začíname chápať, ako tieto javy fungujú. Znalosť, že jav funguje, prechádza do novej kvality, kedy už vieme povedať v kritériách zákonov prírody ako zistený jav funguje. Ako nastal rozvoj vied, tak sa posúvalo poznanie javov. Zdá sa, že prechod 19teho do 20teho storočia prinieslo rozvoj psychológie s ohromným objavom nevedomia. Začiatok 20teho storočia je poznamenaný aj búrlivým rozvojom fyziky. Následne to bola fyzika tuhých látok, ktorá priniesla rozvoj mikroelektroniky a IT technológií, čo v kombinácii umožnilo merať dynamiku emócií človeka a posunúť poznanie človeka do nebývalých hĺbok, zvlášť v neurobiológii a sociológii. Spomeň si na škandál Cambridge Analytika. Sociálne siete umožňujú vytvárať individuálne profily jednotlivcov s toľkými príznakmi, koľko si ich zvolíš. No a potom máš už nástroj na riadenie takých procesov, ako je formovanie davov, ich delenie alebo dokonca integrácia, podľa cieľa. Celá Arabská jar bola organizovaná cez sociálne siete a to sa prenieslo do volieb v USA a celého sveta. Vitaj vo svete deterministického chaosu.
Neuveriteľné, ako si sa z mýtov preniesol do našej problematiky súčasnosti, volieb. Ako vnímaš politickú scénu?
Hrdinka s vidlami. Michaela zachránila syna pred medveďom. Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Pani prezidentka Čaputová sa v televízii JOJ sa vyjadrila, že je Slovensko frustrované. Je možné že je to len projekcia pani prezidentky. Mne sa celá spoločenská scéna javí ako prísne riadený proces, ktorý pre bežného človeka predstavuje chaos, ale ak sa zamyslím nad jednotlivými krokmi, tak vidím kontúry pomerne precízne riadeného systému. Jedna známa použila pri posledných prezidentských voľbách výstižný pojem, šampónovanie mozgov. Proste verejnosti je dlhodobo predstavovaná raz tá skutočnosť potom iná a v zásade je zisťovaná úroveň emocionálnej stability voličov. Aj keď hladina emócii v spoločnosti bola už od začiatku roku pomerne vysoká, predsa je možné vidieť niektoré súvislosti. Ak si spomenieš, keď minister Budaj uviedol do spoločnosti nový model medveďa vegetariána, odstavil v médiách akúkoľvek inú tému, včítane vojny na Ukrajine a každý sa k tejto téme vyjadroval. Nuž a o rok sme tu mali prvý výrazný nárast emocionálnej hladiny: matka si bránila svoje dieťa pred medveďom vidlami.
Autor obrazu Veľký strážca: Laco Teren
Pán Budaj v súčasnosti neustále karikatúrami živý tieto emócie. Plní svoje zadanie. Od Veľkého strážcu ako jediný minister dostal pochvalu za výkon svojej funkcie. Cez kritiku dosahuje úplne opačný účinok. Veľké politické deti ako Heger, či Remišová, Šeliga a ďalší nemajú ako pochopiť, čo sa deje. A aj keby mali čas na analýzy a spojili by si tieto mediálne udalosti, už s tým nevedia nič spraviť. V médiách sa každú chvíľu objaví potulujúci sa medveď, ktorý pripomenie stav všeobecného ohrozenia, naposledy televízie priniesli medveďa potulujúceho sa v Banskej Bystrici.
Takto som nad problémom medveďa vôbec neuvažovala. Na jednej strane predstavuje všeobecné ohrozenie medveďom reálny problém, na druhej strane politik je schopný problém použiť vo voľbách. Má to aj nejaké pokračovanie?
Iste. Mení sa forma ale podstata zostáva, hladina emócií v spoločnosti sa stupňuje. Hneď po medveďovi bola zahratá maďarská karta. Najprv rok dopredu Viktor Orbán nosil šál s mapou Veľkého Uhorska, načo upozorňoval hlavne Boris Zala, no a potom o rok pán Orbán v prejave kdesi v Rumunsku hovoril o odtrhnutom území z Veľkého Maďarska. Proste Maďarsko ohrozuje územnú integritu Slovenska. Ešte kauza nedoznela a už tu bolo ohromné divadlo v mocenských zložkách štátu, čo išlo až na hranicu stability štátu. Naposledy otvorený list vysokého funkcionára z radov inšpekcie policajného zboru popísal všetky súvislosti vo väzbe na osud vyšetrovateľky Santusovej. Rozbehol sa ale aj problém spojený s pediatrami, t.j. ohrozené je zdravie detí, čo je vysoko emocionálna záležitosť. No a zatiaľ pomyselným vrcholom, ktorá sýti hladinu emócií v spoločnosti je migračná vlna. Vo všetkých prípadoch občan zažíva emócie, spojené s ohrozením jeho existencie. Divadlo nám predstavili páni Matovič a Kaliňák.
Čo je ale účelom týchto zrejme organizovaných javov?
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Na neurobiologickej a psychologickej úrovni rast hladiny emócií odstavuje racionálnu časť nášho rozhodovacieho procesu – je ľahšie sformovať davy a teda verejnú mienku. Na druhej strane ide o reálny mocenský zápas, ktorý sa bude rozhodovať v „demokratických“ voľbách medzi voličmi. Všimni si, v každých voľbách došlo najprv k vytvoreniu zmätku v hlavách ľudí tak, že nevedeli koho voliť. Až keď bola spoločnosť fragmentovaná v procesoch šampónovania a opätovného šampónovania, tak nastal proces nového formovania davu dominantného voliča. A až po jeho sformovaní bol voličovi predstavený hrdina, ktorý ide spoločnosť zachrániť a tým spasí aj voliča. Takým hrdinom bol Robert Fico, ktorý sa nechal v médiách cez insígnie zbojníka identifikovať s Jánošíkom. V pracovni predsedu vlády mal Jánošíkovú družinu v podobe plastiky. Dvakrát do tej istej rieky nevkročíš. Hra na hrdinu Jánošíka by dnes vyznela skôr ako paródia a nemala by efekt.
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Občanom bola v posledných prezidentských voľbách predstavená ako hrdinka aj pani Zuzana Čaputová. Ilúziu hrdinky vytvorili mainstreamové médiá v kontexte udelenej Goldmanovej ceny za ekológiu. Mnohí emocionálne nestabilní voliči upadli do stavu zamilovanosti, až to bolo také milo komické. Pani prezidentka už oznámila, že druhý krát na funkciu prezidenta kandidovať nebude. Obraz hrdinky sa rozpadol a čriepky reálnej osobnosti sa už poskladať nemajú ako
Podobným mediálnym hrdinom bol aj Igor Matovič vytvorený cez dve videá z Cannes a Cypru. V podstate vytvorené mediálne masky boli príťažlivé a ako také, čo idú zjednať spravodlivosť, zasiahli náš najsilnejší komplex hrdinu. Zo štatistík je možné povedať, že 25% populácie spoľahlivo reaguje na tento typ šampónovania. Ak zacieliš na tento komplex hrdinu svoj politický marketing, tak máš šancu aktivovať komplex s ktorým sa volič identifikuje. Umenie riadiť voľby ako chaotický systém je možné, pokiaľ máš nástroje, ktoré ti umožňujú zostrojiť riadiacu rovinu chaotického systému, nazvaného voľby. To, čo sa ale deje zvyčajne je, že je vo finále volieb predstavený hrdina, ktorý presvedčivo spasí svet. V médiách. Ak sa nájde taký „hrdina“ a prevezme úrad, na ktorý ale nemá schopnosti, výsledkom je, že sa ilúzie, v podobe masiek svojich nositeľov pod tlakom reality rúcajú. Verejné osoby sú v strese z úloh, ktoré nezvládajú a postupne vychádza na povrch karikatúra osobnosti. Ľudia precitajú v realite a zisťujú, že hrdina nenaplnil svoje sľuby. Ak šaman u primitívnych národov stratil kúzlo, tak sa kmeň a jeho členovia cítili podvedení. Trest pre šamana bol krutý, zvyčajne si zachraňoval život. Všimni si tie nenávistné prejavy ľudí pod statusy našich hrdinov. To je proste reakcia oklamaných ľudí. Stres ľudia riešia rôzne. Igor Matovič sa preslávil svojimi plačovkami. Pani prezidentka zas musela hodne obmieňať svoju garderóbu. Rezonančný obvod Daniela Siegla kruto nastavuje zrkadlo samotnej osobe. Nuž máme kopec hrdinov, ktorí nenaplnili romantické očakávania voličov. Ak sa ale pozrieš na súčasnú politickú scénu, stále máš kopec politických kampaní, ktoré sú skôr založené na krčmových rečiach, ako na odborne prepracovaných politických posolstvách. Pán Chmelár hovorí, že žiadna politická strana neprichádza s realistickým politickým programom. Opäť bude kopec populárnych politikov a opäť bude kopec sklamaných voličov. Dôvod je jednoduchý, tí čo vedia a majú znalosti z riešenia spoločenských problémov vedú svoju kampaň úplne odlišným spôsobom a nemajú problém, ak by v médiách aj neuspeli. Majú vieru v svoje schopnosti uživiť sa. Tí druhí, nazvime ich politici – krčmári, či populisti, pre nich je bytostné, aby sa dostali do parlamentu a mali zabezpečenú aspoň existenciu. Mnohí boli dobrí odborníci v svojej profesii, nuž ale diabol pokúša a vrhli sa do vôd ohromne ťažkých spoločenských systémov bez toho, aby vedeli o čo v skutočnosti ide. V zásade im ide o kariéru. Nemajú problém prestupovať z jednej strany do druhej. Tým len potvrdzujú, že prezentujú verejnosti masku a nie integritu osobnosti a jej systém hodnôt. Kapitál ale financuje presne takýto typ nepripravených politikov. Následne takýto politik krčmár už nie je slobodný a musí plniť svoje záväzky. Obratom podvedie svojho voliča a slúži oligarchovi.
Nástrojom je inštitucionalizovaná korupcia – taký poslanec rieši zákony nie vo verejnom záujme ale v záujme vybraných jednotlivcov. A tak máme síce systém zákonný, ale nemáme ho spravodlivý. Účet platia občania, ktorí paradoxne zvolili politika, ktorý ich odral aj o gate. Že politik porušuje svoj sľub a tým Ústavu, prokurátor necháva bez povšimnutia. Občan si nemá ako zobrať delegovanú moc späť, to rozhodol Ústavný súd. Prokurátor je volený poslancami, takže je v konflikte záujmu a teda nebude konať, hoci zdravý rozum hovorí, že konať má. Ohromne prostoreko to vyjasnil verejnosti politik za PS pán Spišiak. Podľa pána Spišiaka je nebezpečné, ak je politik svojprávny a teda vykonáva slobodne výkon mandátu. Preto pán Spišiak uznáva systém, že politické strany riadia oligarchovia. Citujem pána Spišiaka a jeho hlbokú myšlienku:
„V demokraciách je to tak, lebo jednoducho je to tak“
Pán Spišiak je horúci kandidát Progresívneho Slovenska, ktorý má niesť pochodeň progresu v spoločnosti. Podľa seba súdim teba. Pár politikov vykričalo, že pán Spišiak je len ako on sám hovorí, vojak poslušný svojmu oligarchovi. Schéma je to jasná- oligarcha nejak zaplatí politickej strane, tá na kandidátke presadí „vojaka“ pána oligarchu a politická strana na oplátku podvedie voliča a vykoná príkazy oligarchu. Nuž, ja by som takým politikom skutočne symbolicky, vo voľbách „ pichol vidly do zadku“, t.j. vykrúžkoval by som takýchto kandidátov. Tu si vypočujte celé zjavenie pána Spišiaka. Pridal sa do plejády politických satirikov, ktorých otcom zakladateľom je Janko Kelnička a pokračovateľmi Ján Slota, Andrej Danko či Veronika Remišová.
To, čo si v skratke predstavil, je skôr politický kabaret ako politika. Skúsme sa vrátiť k voľbám a k vláde.
Čo sa týka vlády tak tu je jasné, že vláda ak má skutočne plniť svoju funkciu, musí mať k dispozícii tri základné zložky:
- Moc
- Zdroje : finančné a ľudské
- Vyriešené transformácie spoločenských systémov
Ak sa pozrieš po politických stranách a ich ponuke, nuž konštatovanie pána Chmelára je pomerne jasné – politické programy pre tieto voľby neponúkajú reálne vyriešené spoločenské systémy. Že je špajza v SR prázdna už kričí EU, nieto naša opozícia. Ak získaš moc a nemáš zdroje, moc stratíš. Ak nemáš moc, stratíš zdroje, t.j. kapitál a peniaze. To, čo máš v hlave ti síce nik nevezme, ale to je tak všetko. A tak Slovensko sa stalo rajom pre politických dobrodruhov, ak chceš politických krčmárov. Dnes tu máme vládu, ktorú vymenovala pani prezidentka viac alebo menej autonómne. Nazvala ju vládou odborníkov, čo nakoniec opakovane zdôraznil aj predseda tejto vlády, pán Ľudovít Ódor. Žiaľ ani odborníci nezískali dôveru v parlamente a tak zo zákona musí vláda prijať vyrovnaný rozpočet. Nedivil by som sa, aby voľby dopadli presne tak, ako o tom už vyše roka opakovane hovorí Boris Zala. Smer síce voľby vyhrá, ale vládu nepostaví. Boris Zala vie presne o čom hovorí. A tak je možné, že nám vláda pána Odóra bude ďalej vládnuť aj pod novým parlamentom. Neuveriteľné, že zákon a teda ústava umožňuje takýto stav. Je zrejmé, že je v rukách parlamentu zmeniť volebný zákon a ústavu, bez ohľadu na to, či sú parlamentné strany schopné postaviť vládu alebo nie. Z takéhoto pohľadu je evidentné, že po voľbách funkciu predsedu parlamentu obsadí víťazná strana, ktorá zíde z volieb. Ale úradnícka vláda vedená Ódorom bude vládnuť ďalej. Počas obdobia úradníckej vlády môže dôjde k riešeniam rozhodujúcich korupčno kriminálnych káuz. Myslím si, že pod tlakom verejnosti NR SR bude vydávať poslancov, ktorých sa to bude dotýkať, spravodlivosti. Ak by došlo k zmene volebného systému, môžeme v krátkom čase očakávať opakované parlamentné voľby už podľa nového volebného zákona, to hovorí logika veci. Rukopis volieb od roku 2002 je na Slovensku pomerne jasne čitateľný a iba naivný analytik môže prijať tézu, že to tu organizuje Aron Shaviv, aj keď môže mať nejaký formálny kontrakt. Zatiaľ sa v čase písania tohto materiálu (12. 9. 2023) neobjavil žiadny hrdina, ktorý by spasil voliča a ani sa na obzore nečrtá.
To je odvážna prognóza až na hranici konšpirácie. Môžeš to nejak zdôvodniť?
Môžeme sa na to dívať rôzne, rozdiel medzi konšpiráciou a hypotézou je síce subtílny ale jasný. Konšpirácia používa vymyslené fakty, čo je možné overiť. Hypotéza pracuje s možnými variantami z overiteľných faktov. To, že propaganda obratom prehlási hypotézu za konšpiráciu je problém autora takého tvrdenia a nie človeka, čo sa snaží vytvoriť prognózu nielen z možných a uveriteľných faktov, ale hlavne z hľadiska reálnych potrieb spoločnosti. Po zmene volebného systému už volajú občania aspoň dva volebné obdobia. Ak sa zameriaš na preferencie ako prognózu volieb vytváranú cez princípy štatistickej metódy, tak to je pokus určiť možné výsledky volieb. A výsledky volieb umožňujú spätne konfrontovať kvalitu odvedenej práce. Byť predsedom PS Michalom Šimečkom, bol by som dobre naštvaný, že prieskumné agentúry neudeľujú PS aspoň 125% hlasov. To za čo ich platia? V prieskumoch, uverejňovaných verejne, je často obsiahnutý konflikt záujmu a aj preto už dnes mnohí komentátori na sociálnych sieťach tieto prieskumy buď nekomentujú, alebo sú k ich výpovednej hodnote mimoriadne silne skeptickí, čo vyplýva z minulých prognóz a ich porovnania s realitou volieb.
To, čo si momentálne vykreslil je síce príťažlivé, ale v podmienkach politickej scény SR dosť nepredstaviteľné. Len čas rozhodne, či sa takáto vízia naplní a ak áno v akej podobe. V každom prípade voľby sú pred dverami za menej ako tri týždne, čo je teda podľa teba cieľom týchto volieb?
Ak si ujasníme základné protipóly volebného aktu, ktoré prebehnú v nevedomých procesoch voliča, tak viditeľné sú nasledovné:
- Záujmy vidieka včítane vidieckych miest sú iné ako záujmy Bratislavy, týka sa to lesa, pôdy, vody a ekologických služieb prírody a samozrejme nevídaný rozvoj Bratislavy stiahnutím kapitálu do centra, ktorý zaplatili regióny svojou chudobou.
- Záujmy kapitálu sú logicky iné ako záujmy pracujúcich, hľadá sa hlavne premlčanie javov spojených so škandalóznymi privatizáciami, ktoré nazval Ján Slota Galaktickým lupom. Konečnou fázou tohto lupu známeho aj ako Gorila, bolo neuplatnenie predkupného práva zo strany štátu a zánik tohto inštrumentu.
- Spoločnosti je vnucovaná neprimeraným spôsobom agenda LGBTI, dokonca aj za cenu vrážd v Teplárni a okamžitým formovaním davu ľudí v uliciach vedených pani prezidentkou Čaputovou a predsedom vlády Hegerom.
- Spoločnosť je rozdelená aj v prípade prístupu k riešeniu problému covid 19, čo je vážna téma.
- Spoločnosť prakticky nie je rozdelená na téme nelegálnej migrácie, okrem hysterického fanatizmu dobre zaplatených ľudí z mimovládneho sektora je spoločnosť v tejto otázke jasne vyhranená, nech už by nám aktivisti vysvetľovali aj vedecky že je to ináč, kto by tomu mohol uveriť?
- Výklady extrémneho konzervativizmu už nemajú príliš široký priestor v spoločnosti, sú skôr takou nostalgickou spomienkou, kde protagonistom chýba hodne vedomostí zvlášť z vývojovej neurobiológie a rodiny popísanej vedeckým spôsobom.
- Ťažké témy akými je školský systém, zdravotný systém a sociálny systém ( súčasťou sociálneho systému je aj otázka dôchodkového systému a bytovej výstavby a hypoték) nie je diskutovaný a ak, tak sú to nepodstatné problémy, skôr detaily ale určite nie systémové riešenia a transformácie.
- Vôbec sa nediskutuje finančný sektor.
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
To, čo je ale viditeľné je, že proti sebe pomerne vyhranene stojí politika, vydávaná za progres a politika v ktorej sú premietnuté konzervatívne hodnoty. Politici začali operovať s takými pojmami, akými je fašizmus, liberálny fašizmus, katoliban ale silne zaznel aj pojem pliaga. Mnohí politici majú problém vyjadriť pojem demokracia. Po rozdelení spoločnosti sú to už len nástroje sociálneho inžinierstva, ktoré presne a cielene vytvárajú diskusiu v ktorej šampónujú hlavy občanov. Ale moc, ak chce dosiahnuť svoje ciele, tak jej účinky sú čitateľné ako v krištáľovej guli. Bola to presne voľba generálneho prokurátora, ktorá s dominanciou 132 hlasov zo 150 možných dala silný mandát Marošovi Žilinkovi, aby konal. Pán generálny prokurátor neváhal a pozdravil symbolickým pozdravom partizánov MOR HO!
Ak to zgeneralizujem, v zásade stoja proti sebe dva rôzne systémy hodnôt:
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
- Overený systém hodnôt kresťanského sveta, očistený o nános náboženských systémov, práve ako dôsledok transformácie predmetu viery na poznanie, t.j. nejedná sa o rozpad mýtov, tak ako to bolo v prvom a druhom storočí, ale o novú kvalitu poznania tých istých mýtov – je to výrazný posun v slobode spoločnosti a jednotlivca. Dnes vieme vedome využiť zásady hlásané Bibliou v prospech človeka. Spoločnosť opúšťa iracionálneho Boha z náboženstva a nachádza Boha z Biblie. Tento systém hodnôt je hierarchicky usporiadaný, kde na najvyššom stupni v hierarchii je SLOBODA a hneď pod ňou je ROVNOSŤ a SPRAVODLIVOSŤ. To, čo súčasnosť rieši je vzťah medzi spravodlivosťou a zákonnosťou tak, aby zákonné bolo aj spravodlivé. Analýzy ukazujú, že sú to zákony prírody ako transcedentné zdroje práva, ktoré zohrávajú rolu kritérií pre spravodlivosť.
- Progresívny systém hodnôt naráža na problém znalostnej krivky. Ak do systému vnesiem praxou neoverenú myšlienku vo forme vedomosti ešte predtým, ako prejde overovaním cez znalostnú krivku a stane sa znalosťou, takýto systém sa zrúti a skôr či neskôr dospeje do anarchie. Tam je aj odpoveď na konštatovanie Borisa Zalu v jeho publikácii, ktoré dal rovno do názvu „Nedokončené revolúcie“. Aj preto nápady, ktoré vznikajú často v kaviarňach medzi intelektuálmi a nie sú následne konfrontované cez vedecké postupy a overované v praxi, nemajú šancu dlhodobo na úspech, napriek tomu, že sú presadzované mocenskými nástrojmi. V súčasnom ponímaní liberalizmus a je jedno, či pravicový alebo progresívny vydávaný za ľavicový, je skôr anarchiou alebo blízko anarchie v mnohých oblastiach, ktoré pod pojmom liberalizmus hlásajú politické strany. Nakoniec reálne politické kroky liberálnych strán začínajú pripomínať Ruskú ruletu. V niektorých prípadoch naivita a vulgárnosť u hlásateľov týchto ideí prechádza do hysterického fanatizmu a stáva sa skôr náboženstvom ako vedecky vyargumentovaným riešením s dopadom na rozsiahle škody, napríklad v ekologických systémoch, či vyvolania stavu všeobecného ohrozenia, alebo v dôchodkovom systéme.
Celú problematiku hodnotového systému som rozobral v rozsiahlejšom materiáli pod názvom „Politika založená na overenom systéme hodnôt, alebo anarchia vydávaná za liberálny progres?“ do nutnej hĺbky tak, aby čitateľ videl logiku záverov z faktov, ktoré sú k dispozícii a je ich možné overiť.
Kým sa ale dostaneme k téme volieb, je nutné ešte zadefinovať, kam sa má spoločnosť, ak má ďalej existovať, transformovať. Ak prijmeme, že index korupcie je dobrým popisom, ktorý charakterizuje okamžitý stav spoločnosti na trajektórii medzi dvomi protipólmi a to demokraciou a diktatúrou, tak máme nástroj na meranie stavu spoločnosti. Ak vychádzame zo skutočnosti, že v stave demokracie sú zosúladené záujmy jednotlivcov so záujmami spoločnosti pri súčasnom raste slobody, tak našou úlohou je určiť cieľ transformácie. Výraznú slobodu zažívajú spoločnosti, kde index korupcie je vyšší ako 8,5 bodu na 10 bodovej škále. Asi limit, kedy sloboda spoločnosti rastie je približne pri hodnote indexu 7,5. Bez nájdenia spoločenského riešenia transformácie k tomuto bodu je možné ukázať, že dochádza k postupnej degradácii demokracie smerom k diktatúre, čo bol aj obsah môjho listu pani prezidentke. Diskutoval som na túto tému aj v relácii O čem se mlčí.
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Pomerne jednoduchý popis stavu spoločnosti a pomerne jednoduchý popis transformácie. Ale asi náročnejší na realizáciu. To, ak sa má udiať demokraticky, musí byť realizované cez voľby. Ako ty budeš pristupovať pri výbere svojej strany, či pri výbere kandidátov, ktorých budeš krúžkovať?
Pri výbere sa zamýšľam, či kandidáti v stranách boli schopní prijať zodpovednosť za svoj život, či následne prevzali zodpovednosť za rodinu, či skutočne vychovali deti alebo zlyhali už len v takom procese ako nájdenie si životného partnera. Všetci, čo máme rodiny vieme, ako je náročné zasadiť strom, postaviť dom a splodiť a hlavne vychovať dieťa. Ak áno, pozriem sa na životného partnera kandidáta/kandidátky – je to obraz, ktorý mi hodne povie o kandidátovi. V podstate vylučujem zo svojho reálneho uvažovania tie politické strany, ktoré majú na vedúcich pozíciách politikov, neschopných založiť si rodinu – čo mi takýto predsedovia strán môžu povedať o živote a ako môžu reálne chápať potreby spoločnosti a ich rozhodujúcej jednotky, rodiny? Podobne je to s politikmi, ktorí preskakujú z jednej politickej strany do druhej. Ich osobnostná integrita je veľmi nízka a v podstate predajú voliča obratom, ak to bude pre nich výhodné. Pomerne zásadné stanovisko mám k problematike plagiátorov. Keďže spáchali v podstate zločin na nehmotných aktívach nositeľov titulov ako súčasť organizovanej skupiny, mám za to, že pokiaľ sami neodstupujú z funkcií, je potrebné aby im ľudia dali cez krúžky jasne najavo, že sú nevoliteľní, inými slovami je potrebné pre spoločnosť, aby sa dostali na nezvoliteľné miesto. Tie mená sú známe a je smutné, že náš volebný systém toto vôbec umožňuje. Samostatnú kategóriu tvoria špekulanti na poslednom Matovičovom mieste kandidátky. Nemajú vieru vo svoje schopnosti a potrebujú barličku. Myslím si, že v týchto voľbách to fungovať všeobecne nebude, a ak, tak len výnimočne.
To máme za sebou všeobecné kritériá, môžeme byť teraz aj konkrétnejší?
Nedávno exminister Naď v extraplus.sk publikoval svoj názor, že politické strany Demokrati, PS, OĽANO,SASKA a KDH by mohli zostavovať vládu. Ak sa budeme zaoberať úspechmi Richarda Sulíka, tak vieme, že spolu s Kočnerom z pozície predsedu NR SR zaisťoval nezvolenie Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora, úspešne deštruoval tri vlády a zaistil, aby Radoslav Procházka bol neúspešný pri svojej kandidatúre za sudcu v súdnych štruktúrach EU. V podstate politická strana, ktorú vedie je prototypom všetkého iného len nie politickej strany, podobne ako OĽANO, Demokrati a PS. Sú to skôr účelové zoskupenia s vlastnými mocensko ekonomickými záujmami, ktoré ako celok bez mihnutia oka voliča použijú a po voľbách ho zahodia ako použitý toaleťák. Do istej miery tejto definícii odolávalo KDH, ale Hlinov a Vašečkov nájazd z OĽANO vykonal deštrukciu tak, že už ťažko hovoriť o reálnej politickej strane – KDH prechádza do polohy marketingového produktu. Pliaga a posledná ohlásená kandidatúra na predsedu strany KDH ešte pred voľbami Ivanom Šimkom len dokresľuje, že cieľom tejto manipulácie je zisk menej ako 5%. Ak sa vrátim k Sulíkovi, tak jeho politicky známe dielo Odvodový bonus vydané v roku 2005 nikdy nepresadzoval do programového vyhlásenia vlády – bol si vedomý , že ho nemá ako zaviesť do spoločnosti z principiálnych dôvodov, odborne je to katastrofa. V tomto zoskupení sa samozrejme ako extrémnym javí Progresívne Slovensko. Tu by som sa pristavil. Prvý predseda PS Štefunko odstúpil kvôli podozreniu z korupcie. V poradí druhý predseda Truban sa ukázal ako človek, čo je schopný prednášať na univerzite mladým ľuďom zasvätene o drogách, známy slogan z volieb s bejzbolovou palicou v Trubanových rukách „Poďme do nich!“ hovorí hodne o agresívnom prístupe k názorovým oponentom. Tretia predsedníčka v poradí, pani Biháriová sa predviedla v priamom prenose pri uvádzaní volebného programu, čo v komentároch bolo popisované ako, citujem „sfetovaná či zdrogovaná“, v podstate neschopná udržať si rodinu. Nuž a súčasný predseda Michal Šimečka má za sebou hviezdnu kariéru na rôznych funkciách, mňa ale jeho posolstvá zatiaľ nemali ako presvedčiť, že vie problémy v spoločnosti riešiť, sú to skôr mediálne slogany a nie vyriešené spoločenské problémy. Podobne vediem názorový spor v ekológii s pánom Wiezikom a jeho katastrofálnou interpretáciou fyzikálnych zákonov v ekologických systémoch lesa.
Diskutoval som aj s pánom Prostredníkom na tému progresívneho náboženstva, kde zastáva stále pozíciu viery v iracionálneho Boha, čím mu pod náboženským nánosom uniká rola Boha z Biblie. Podobne nová politická strana Demokrati je len účelovou stranou politických múmií, tak ako boli založené mnohé ďalšie.
Zdá sa, že nám už zostali iba päť zaujímavých politických strán, Smer SSD, Hlas , SNS, Sme rodina a Republika. Ako vnímaš tieto tri strany?
U politickej strany Republika nepoznám jeden jediný spoločenský systém, ktorým by sa seriózne zaoberali. Zvyčajne dominujú v populistickej rovine krčmových rečí, čo je jednoduchá rovina pri téme medveď či témy vidieka, podľa môjho názoru riešenia nemajú a hlavne ani sa o ne nezaujímajú, videl som to pri téme novely 543/2002 Z.z. Ani si len podklady nepreštudovali. Nemá zmysel sa zaoberať touto politickou stranou.
Sme rodina so svojim predsedom Borisom Kollárom asi naplnil svoj osud. 10. februára 2020 nasľuboval v Liptovskom Hrádku vidiečanom, čo všetko pre nich urobí, aby ich obratom v programovom vyhlásení vlády predal. Spolu s poslancom Šíblom vytvoril novelu 543/2002 a cez poslanecký návrh prešli nakoniec Národné parky pod správu MŽP, hoci v závere síce hlasoval proti, len nemohol uplatniť právo veta ako dôsledok podpisu PVV. Priznal sa k plagiátorstvu a navyše ako politická strana nemajú vyriešené žiadne spoločenské problémy.
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Podobne je to s Hlasom. Drukihiho team, ako ich familiárne volali v Smere sa nakoniec po odchode zo Smeru spojil opätovne s Druckerom a tak sa biznis krídlo aj so svojimi oligarchami v pozadí odčlenilo od Smeru. Je to presne zoskupenie, ktoré popísal pán Spišiak ako jeho ideál politickej strany – proste karikatúra politiky. Predseda strany Hlas nespĺňa ani len základné kritériá schopnosti založenia rodiny. Nehovoriac o tom, že na funkcii predsedu vlády, Peter Pellegriny ukázal neschopnosť riešiť aj tak vypuklý problém, ako sú škody na ekologických systémoch lesa. Známe je jeho vyjadrenie v pozícii predsedu vlády, citujem: „Ja keby som mal tú moc, tak tu spravím také harakiri, len by sa tak prášilo” čo len dokresľuje, že nemá schopnosť reálne narábať s mocou – visí proste na šnúrke moci v pozadí. Nakoniec Pellegríny bol neúspešným lídrom Smeru v posledných parlamentných voľbách a potom radšej zbabelo ušiel do inej strany. Načo sa zaoberať politickou stranou, ktorá je poznamenaná škandálmi spojenými s menami ako je poslanec Žiga alebo dnes už nestranník Kažimír? A kto vie kto ďalší? Reálne riešenie spoločenských systémov v tejto politickej strane absentuje úplne, nebola ani len snaha o vytvorenie zdania takéhoto riešenia.
Z tvojho pohľadu na politickú scénu už zostali len politické strany Smer a SNS. Čo nám k nim povieš?
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Ako som spomenul, reinkarnácia duše Jánošíka sa nekoná, rolu hrdinu už Robert Fico môže zohrať len limitovane. Minimálne sa do nej sám osobne nehrnie. Aj preto treba interpretovať opakované vyjadrovanie jeho politického partnera, pár rokov už hrajúceho rolu politického oponenta, Borisa Zalu, že zostavovať vládu nebude. Na druhej strane je to asi jediná konsolidovaná politická strana, ktorá má štruktúry, je schopná prevziať vládu v regiónoch a má aj svoje vlastné finančné zdroje, čo hodne irituje pána Spišiaka – proste dnes je Robert Fico nezávislý od oligarchov. Paradoxom je, že po škandáloch Gorily bola to jeho vláda, ktorá sa vzdala predkupného práva v prospech EPH, či už to boli distribučné spoločnosti zemného plynu alebo u energetických podnikov. Škandál s privatizáciou SPP a energetických podnikov si odniesol Dzurinda s Miklošom, ale o ekonomických výnosoch z privatizácie rozhodla vláda Roberta Fica. Podobne, politicky umne si z II. piliera vytvoril svojho trvalého politického súpera ( Umberto Eco to popísal v novele Mať nepriateľa) s ktorým donekonečna zápasil, hlavne ak nebola iná téma, až vznikla floskula „Lebo Fico“. Účet a hodne mastný, 4 až 11 mld € ale platí občan, rozobrali sme to predsa v štyroch častiach Občan nevoľník. Zdá sa, že po týchto parlamentných voľbách politická strana Smer dokončí svoje poslanie, t.j. dotvoriť hierarchické usporiadanie spoločnosti a jej ďalšie účinkovanie na politickej scéne stratí svoj význam. Voličské zázemie má strana Smer dostatočné na to, aby režisér volieb dosiahol pre Smer víťazstvo vo voľbách a tak sa nemá význam zaoberať osobnosťami tejto politickej strany, je to stále strana Roberta Fica, ktorý zatieňuje kohokoľvek tak výrazne, že krúžkovanie bude skôr formalitou, väčšina kandidátov na čelných miestach bude zvolená.
Takýto popis ale neplatí o SNS. Navyše na kandidátke SNS sú v roli nezávislých kandidátov nominanti troch politických strán a to Národnej koalície, Život a Patriot. S niektorými kandidátmi priamo pracuješ vo výbore petície Mor Ho! Ako vnímaš teda politickú stranu SNS?
SNS ostala za Andreja Danka osobnostne vykradnutá politická strana. Okrem predsedu máš problém si spomenúť na osobnosť, ktorá by v politickej rovine upútala pozornosť. SNS bola a je organizovaná podľa modelu popísaného pánom Spišiakom, otvorene sa hovorí o priamom prepojení politickej strany s finančníkmi. Keď som si chcel voľakedy urobiť náladu, tak som si na you tube pustil zostrihy vystúpení pána predsedu a je jedno či Jána Slotu alebo jeho nasledovníka Andreja Danka. Nepotrebuješ ani Lasicu so Satinským, či iných satirikov politickej scény. Takže prvú osobnosť máme za nami. Ale riešením pre SNS sú nezávislé osobnosti na kandidátke SNS z troch politických strán. Mal som možnosť stretnúť sa s pánom Radačovským. Mne imponuje jeho integrita, ktorú preukázal v súdnom procese s prezidentom Kiskom, kde spravodlivosť povýšil nad servilnosť k moci. To je základ. Ale ak som dobre pochopil, rozhodujúcou agendou pána Radačovského je nový volebný systém. To je kľúčové do budúcna. Navyše jeho rozvážne zastupovanie v kauze Lúčanský môže zásadným spôsobom prispieť k reálnemu objasneniu udalosti. S pánmi Filipom Kuffom a Jaroslavom Magurom spolupracujem na téme, ktorú zastrešuje petícia Mor ho!. Kým pán Magura, odborník v práve formuloval podania na generálnu prokuratúru, pán Kuffa sa ujal svojej role v rovine legislatívy a presadzovania záverov petície ako poslanec v NR SR. Ver mi, ako rovina trestno právna tak rovina legislatívna predstavujú náročnú prácu a vyžadujú si značné znalosti. Ukázať, že sa v prípade lykožrúta ale aj medveďa jedná o nedbanlivostný trestný čin a nájsť príslušné, právne relevantné argumenty chce skúseného právnika v príslušnom obore. U Filipa Kuffu ma zaujala jeho schopnosť primeraným spôsobom odprezentovať v NR SR agendu petície a hlavne riešiť konkrétnou zmenou zákona problém, aj keď z princípu opozičného politika, návrhy neprešli. S Jaroslavom Magurom už spolupracujem viac ako desať rokov. Jeden z mála o ktorom môžem povedať, že má integritu osobnosti. Nakoniec tému pôda, voda, les ako základ petície rozmenenej na drobné s približne tisíc strán odbornými rozbormi sa stala nosnou témou celej SNS, neviem o tom, aby Danko vniesol zásadné riešenie problémov spoločnosti, s ktorým by pôsobil v politickom priestore. Pri spolupráci s Filipom Kuffom som sa logicky zoznámil aj s jeho otcom Štefanom, ktorý sa venuje sociálnej práci spolu s bratom Mariánom, známym kňazom. Mňa ale zároveň zaujal pán Taraba ako predseda strany Život. Jeho analytické schopnosti mu umožňujú priamy ťah na bránu zvlášť v mocenskej agende.
Ako by si zhrnul svoj spôsob rozmýšľania nad otázkou, ktorú politickú stranu voliť a kedy má zmysel krúžkovaním zasiahnuť do kandidátky?
Analýza hodnotového systému umožňuje rozhodovať medzi systémom hodnôt vydávaných za progres, ktoré ale nesú vysoký stupeň rizika, že skončia v anarchii a medzi konzervatívnym systémom hodnôt, očisteným o náboženské vrstvy – v podstate sa bavíme o hierarchicky usporiadanom systéme slobody, rovnosti a spravodlivosti a hľadáme vzťah medzi spravodlivosťou a zákonnosťou. To je pre ľudí príťažlivé od čias Francúzskej revolúcie vyjadrené tým známym Liberté, Egalité, Fraternité. Ak je pre občana príťažlivé riešenie, ktoré ponúka Smer, potom dominancia predsedu strany hovorí, že stačí voliť stranu. U SNS je presne kontroverzná situácia. Plagiátor nemá čo hľadať na funkcii predsedu strany. Na druhej strane je ale SNS diamantom našej politickej scény, ktorú je potrebné revitalizovať a vrátiť jej postavenie na politickej scéne, akú si zaslúži. A to je možné práve krúžkovaním. Treba dať Dankovi pocítiť, že sa má vzdať funkcie predsedu práve vo voľbách a krúžkami ho posunúť do nezvoliteľnej pozície, keď už nemá sám v sebe reflexiu.
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Dušan, ďakujem za rozhovor.
Celá debata | RSS tejto debaty