BERIEM DO RÚK ZBRANE DUCHA…

26. júla 2023 15:18, Prečítané 1 686x, devana, Mor ho!

„Pod demokraciou rozumiem zosúladenie spoločenských a individuálnych záujmov pri zachovaní alebo raste slobody spoločnosti a jednotlivca. ”

D. Lukášik

Ilustračný obrázok: D. Lukášik

Ako predseda výboru petície pod názvom Mor ho, za záchranu lesa, vody v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode si 18 júla 2023 napísal list pani prezidentke Čaputovej, v ktorom jej oznamuješ, že vidíš významné problémy v spoločnosti, ktoré sa dlhodobo neriešia a ktoré podľa Vášho názoru ohrozujú priamo demokraciu v našom štáte. Mohol by si nám priblížiť o čo ide vo Vašom liste?

Naši politici budú do krvi debatovať o demokracii, len sa ich nepýtajte, čo to demokracia je. Na prvý pohľad jednoduchá otázka, ale vyžaduje si skutočne pomerne rozsiahle štúdium, kým vyjadríte zrozumiteľne podstatu tohto pojmu. Hodne sa vyjasnilo, keď DeMesquito a Smith samostatne skúmali tak formu ako aj obsah pojmu demokracia. Na faktoch ukázali, že rozhodujúci je obsah, ktorým je prerozdeľovanie zdrojov spoločnosti na jednotlivých špecializovaných trhoch. Napodiv, obsah demokracie, t.j. konštrukcia trhov nie je závislá od formy a je jedno či formou je zastupiteľská demokracia alebo diktatúra. Na príklade Singapooru autori ukazujú, že aj režim, ktorý je chápaný ako diktatúra formou, môže mať obsah demokratický. Sú politici, ktorí sú hlboko presvedčení, že forma určuje jednoznačne obsah a teda povyšujú formu nad obsah. Žiaľ, realita je presne opačná.

Aký podľa Teba majú na to dôvod, že sa orientujú hlavne na formu?

Popri tom, že je to historický dané, má to rovinu, ktorá tkvie v odbornosti. V modernej dobe sa zmenil pohľad na konštrukciu a reguláciu trhov. Aplikácia teórie chaosu, či komplexných adaptívnych systémov v ekonomike ukázala, že zákon ponuky a dopytu ako svätý grál ekonomiky trhu platí iba vo veľmi úzkom intervale v ktorom je trh v rovnováhe. Analýzy ukázali, že viete trh skonštruovať a viete pre trh určiť jeho pravidlá regulácie. Ale samotný trh svojimi individuálnymi zásahmi regulovať neviete. Jediné, čo ste schopný docieliť intervenciou do trhu nad rámec regulácie je, že zvýšite náklady, ktoré v konečnom dôsledku platí spotrebiteľ. No a to je obľuba týchto politikov. Aby bolo
možné kvalifikovane konštruovať trh a určiť mu správne regulačné nástroje si ale vyžaduje multidisciplinárny prístup k riešeniu problematiky, čo si vyžaduje značný rozsah znalostí. Nie nadarmo za rozhodujúce objavy v chovaní sa trhov dostala väčšina ekonómov Nobelové ceny. Paul Ormerod šiel až tak ďaleko, že svoju publikáciu nazval Smrť ekonómie 20teho storočia.

Je to dosť agresívne vyjadrenie, aké sú príčiny?

Podľa môjho názoru má pravdu. Ak trh nemá vyriešené také fenomény, akými je asymetria v informáciách na trhu, konflikt záujmu rôzneho typu, potom môžete skôr či neskôr čakať javy morálneho hazardu, ktoré spôsobujú poškodenie spotrebiteľa. Ak nie je trh správne regulovaný, potom je možné očakávať výskyt javu, ktorý ekonómia pozná pod pojmom čierny pasažier, t.j. spotrebiteľ, ktorý získava neprimerané zdroje z trhu bez toho aby na trh doručil adekvátnu protihodnotu. Aj fenomény konfliktu záujmu a morálneho hazardu, ako aj fenomén čierneho pasažiera ak nie sú riešené, môžu viesť k významným škodám až na hranicu zrúteniu spoločenského systému.

Tvoje vyjadrenia sú v hodne abstraktnej rovine. Na druhej strane v liste tvrdíš, že sú dlhodobo ohrozené demokratické princípy štátu.

Myslím si, že je jasné, že bez merania a faktov z nich získaných nie je možné vysloviť tvrdenie, uvedené v mojom liste pani prezidentke. To všeobecné je, že obsahom politík ako prerozdeľovacích procesov na trhu je možné nájsť iba pravicové alebo ľavicové politiky. Ak jeden pól nazveme demokraciou a druhý protipól diktatúrou, potom medzi týmito dvomi pólmi existuje nekonečné množstvo stavov, ktoré určujú okamžitý stav spoločnosti. Od demokracie k diktatúre je možné sa dostať tak sprava ako aj zľava. Preto je potrebné zadefinovať ľavicovú politiku a definovať, čo znamená pravicová politika. Za ľavicovú politiku chápeme takú, ktorou je uprednostnenie záujmov spotrebiteľa pred záujmami investora a naopak, za pravicovú politiku chápeme, ak je uprednostnený investor, poskytovateľ tovarov a služieb pred spotrebiteľom. Všimni si, existuje ideálny stav, kedy sú zosúladené záujmy spotrebiteľa a investora. A práve tento ideálny stav na trhu je možné označiť demokraciou. Obsahove potom demokracia vyjadruje, že investor je primerane podporený ekonomicky a jeho iniciatíva nie je blokovaná umelo. Naopak, spotrebiteľ platí len nevyhnutné náklady. Z teórie regulácií vieme, že nemáme ako dlhodobo držať trh v stave rovnováhy, ale vieme ho s istotou regulovať okolo tohto rovnovážneho bodu.

Naznačuješ, že tak ľavicová ako aj pravicová politika môže byť raz dobrom a zas sa môže ukázať aj ako nevhodná a teda zlo? Ako je ich možné odlíšiť takýto fenomén?

Vieš, ľudia s čiernobielym myslením potrebujú problém zjednodušiť a tak cez propagandu sa dozvieš raz, že len ľavicová politika predstavuje dobro a za chvíľu o tom presviedčajú politici, že dobrom je výlučne pravicová politika. Moje presvedčenie je, že aj pravicová a aj ľavicová politika predstavuje dobro, ale len vtedy, ak zvyšuje slobodu spoločnosti a tým aj jednotlivca a tým podporuje iniciatívu jednotlivca ako kľúčový moment rozvoja spoločnosti. Kým socializmus potláčal iniciatívu jednotlivca cez princíp, kedy bez ohľadu na osobný prínos sa zdroje spoločnosti rozdeľovali temer rovnako, súčasný systém potláča férovú súťaž na trhu cez korupciu a tým likviduje iniciatívu
jednotlivca.

Zmienil si sa o korupcii. Pomaly niet politika, ktorý by nebojoval s korupciou. Len akosi výsledky tohto boja nie sú v reále vidieť, hoci škandálov je mnoho.

Máš pravdu. Nepoznám politika, ktorý by prezentoval, že rozumie hĺbke problému spojeného s korupciou. V Českej republike dnes už nebohý pán Strásky, šéf Fondu Národného Majetku v Českej republike hovoril otvorene, že nechali ľudí kradnúť. Čas sa stal nepriateľom pri tvorbe kapitálu a tak nastúpila skratka – korupcia. Ukazuje sa, že index vnímania korupcie ako konštrukt nad rôznymi indexami charakterizujúcimi spoločnosť dobre reprezentuje stav v ekonomických prerozdeľovacích procesoch. Ak posudzujete štáty v EU, potom je možné ukázať, že odstránením 10% korupcie v spoločnosti je sprevádzané zdvojnásobením rastu HDP/obyvateľa. Index korupcie poskytuje dobrý nástroj na meranie v akom stave sa spoločnosť nachádza. Je možné odhadnúť, že stav slobody sa zachováva v spoločnosti alebo rastie, ak na škále indexu 0 až 100 je nameraný index na úrovni 75 a vyššie. To sú štáty ako Švajčiarsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, či Luxembursko. Naopak, také štáty ako Grécko, Taliansko či Španielsko majú index výrazne nižší. Toto poznanie mi umožnilo zostrojiť kritériá na trhu, kde sú protipóly demokracia a diktatúra a cez index korupcie určiť príslušný typ realizovanej politiky. Index ale reprezentuje štatistický priemer za daný rok. Jeho hodnota reprezentuje úroveň zosúladenia spoločenských záujmov s individuálnymi záujmami. Ako vo všetkom, rozhodujúci je trend vývoja. Na Slovensku sa dlhodobo index pohybuje v hraniciach od 39 do 55 bodov, za rok 2022 je hodnota 53 bodov. Inými slovami, 50 až 60% verejných zdrojov nie je realizovaných efektívne, pričom významná časť je realizovaná síce podľa zákona, ale korupčne cez inštitucionalizovanú korupciu. Proste poslanci hlasujú v rozpore s verejným záujmom.

Je tento prístup možné aj aplikovať v praxi a ukázať ako to funguje?

Isteže. Napríklad pri dlhopisoch FNM štát vyplatil celkom 35 miliárd Sk, pričom občanovi 6 miliárd Sk, t.j. 20% a priekupníkom 29 miliárd Sk. To by nebolo možné, keby štát nepomenil podmienky, za ktorých si občania kúpili kupónové knižky. Za pôvodných podmienok musel kupujúci zaplatiť minimálne 80% z aktuálnej hodnoty dlhopisu, čo bolo najmenej 8 000 Sk. Po zmene zákona pretlak ponuky nad dopytom stlačil cenu na interval 1000 až 3000 Sk, časť dlhopisov sa predala do ceny cca 5000 Sk. Index korupcie sa v čase Dzurindových vlád pohyboval od 39 do 46 bodov a tak je možné odhadnúť, že občan prišiel o približne 60% zdrojov. Miesto 13 750 Sk, ktoré FNM vyplácalo obdržal občan v priemere okolo 5000 Sk, čo mu pokrylo akurát infláciu vyvolanú dvojnásobnou devalváciou meny. Vláda konala jednoznačne proti občanovi, či už vyvolaním ekonomického tlaku cez devalváciu, ktorá vyvolala infláciu alebo cez zmenu zákonov v tomto prípade zákona o dlhopise FNM a zákona o ochrane spotrebiteľa. Tým sa celá operácia stala zákonná ale určite bola pošliapaná spravodlivosť a určite bola znížená ekonomická sloboda občana. Osobne tieto postupy nazývam inštitucionalizovanou korupciou. Keď sa pozriete do sľubu poslanca, prijímanie takýchto zákonov je v rozpore s verejným záujmom a teda aj v rozpore s znením Ústavy SR v časti poslaneckého sľubu. Nuž ale OČvTK mlčí a poslanci nie sú braní na zodpovednosť. Aj preto všetci politici volajú po zákonnosti ale nie po spravodlivosti. Vznikajú škody veľkého rozsahu, len sú realizované podľa znenia a interpretácie platných zákonov. Inštitucionalizovaná korupcia predstavuje rozhodujúcu časť korupcie, však o kupovaní poslancov ohľadom hlasovania sme sa dozvedeli z nahrávok, či už je to pri
voľbe generálneho prokurátora alebo pri prijímaní zákonov zdravotného systému.

V liste pre pani prezidentku Čaputovú píšeš o II. pilieri dôchodkového systému. Môžeš priblížiť tento problém?

II. pilier predstavuje typický príklad inštitucionalizovanej korupcie. Pracoval som na tomto systéme v rokoch 1999 až 2002. Naše riešenie vypracované s kolegom Ľubom Rúžekom, som si mohol osobne verifikovať na Investičnom výbore II. piliera dôchodkového systému v Kanade. To bola asi jediná hodina v mojom živote, ktorú som strávil v demokracii. Stretnutia sa zúčastnil aj Ing. Marek Lendacký.
Na jeho otázku, čo urobí šéf investičného výboru, ak mu zavolá minister financií a požiada ho, aby zdroje investoval do konkrétneho projektu pán McNoughton odpovedal diplomaticky, že nerozumie otázke. Marekovi to ale nestačilo a tak zopakoval otázku. Odpoveď pána MacNaughtona bola ako z veľkej knihy demokracie:

V Kanade sa to nestane
Ak by k tomu hypoteticky došlo, ja by som abdikoval z funkcie
Za 24 hodín by novinári zistili, čo sa udialo
Následne by minister musel podať demisiu
Po demisii ministra by som bol späť vymenovaný do funkcie

Vieš si predstaviť u nás takúto situáciu? V Kanade si demokraciu vziať ľudia nedajú. Vezmi si len našich plagiátorov, ktorí vedú náš štát. Nemajú hanbu dokonca kandidovať aj do volieb, miesto toho aby sa z verejnosti stiahli, keď už v čase hanby neodstúpili z funkcie. Ľudia by sa mali do tohto problému plagiátorstva oprieť. Mnohí politici sa búchajú sa do pŕs, akí sú národovci. Nuž boli by, ak by aspoň prinútili plagiátorov na odchod z funkcií predsedov strán a kandidátov na poslancov. Načo sú nám usvedčení podvodníci vo vedení štátu? V podstate tolerovanie plagiátorov na funkciách akoby súhlasili s ich systémom hodnôt. Komu potom môže občan veriť?

Kde vidíš problém korupcie v II. pilieri?

V poslednom čase to bola NBS, ktorá prišla s tým, že v porovnaní s fondami na Novom Zélande, Kanade alebo Nórsku chýba v II. pilieri majetok na úrovni 11 miliárd €. Zároveň bol majetok vo fondoch II. piliera 11 miliárd €. Kto sa zaoberal problematikou vie, že 1% zhodnotenia majetku nad infláciu vytvára 20% zdrojov v dôchodku. To znamená, že fondy s ktorými NBS porovnávala II. pilier majú výnos približne 5% nad infláciu. To sme zistili aj v roku 2012 u fondov II. piliera v Kanade. Zistili sme, že aj po kríze vykázali výnos 5% nad infláciu. To by ale znamenalo, že výnosy v II. pilieri v SR len pokrývajú infláciu a teda vykazujú o 2 až 3 % nižšiu výkonnosť ako je priebežný systém. To bola
analýza partie profesora Stiglitza z roku 1999, ktorá zistila, že z dlhodobého hľadiska výnos pracovnej sily v priebežnom systéme je rovnaký ako u kapitálu a pohybuje sa v intervale 2 až 3%. NBS má ale aj funkciu dohľadu nad kapitálovým a finančným trhom a je otázne, prečo sa dlhodobo dohľad len díval na nefunkčnosť riešenia. Za čo boli títo odborníci platení? Nakoniec, zákon o dôchodkovom sporení z roku 2004 bol novelizovaný viac ako 60 krát a predsa nedošlo k riešeniu problému. Ani 1 600 000 občanov nezistilo počas 18 rokov, ktorá DSS najlepšie spravuje ich úspory a nepresunuli ich tam. Ale občania prišli o cca 20 až 25% zo svojho dôchodku. 11 miliárd € je ohromná suma a zdá sa, že vláda mieni naďalej pokračovať v tejto uzákonenej korupcii. A pritom sme o dôsledkoch vedeli už v roku 2002, kedy som na medzinárodnom odbornom seminári či konferencii organizovanej komisiou veľvyslanectva USA a ministerstvom odprednášal odborný článok pod názvom: „Bude z občana SR nevoľník odvádzajúci povinne desiatok modernému feudálovi v podobe správcu dôchodkového
systému?“ Tam bol celý problém rozobraný a hlavne bolo dané riešenie.

V liste ale spomínaš aj diskusiu k petícii v NR SR v decembri 2007.

Spracoval som pre poslanca Maroša Kondróta celú problematiku v primeraných detailoch vhodných pre úroveň diskusie v NR SR. Keďže nebol daný časový limit, pán poslanec sa rozhodol odprednášať moje podklady v plnom znení a tak sú aj zaprotokolované. Proste v II. pilieri je vytvorený systém, kde je ilúzia trhu, ktorý neexistuje. Na to potrebujete vedomosti strednej školy. Dôsledkom je obmedzenie slobody v rozhodovaní občana s následkom škody na jeho majetku. A to všetko je súčasťou zákona – príklad inštitucionalizovanej korupcie. Všimni si, od roku 2004, tj. 18 rokov je obmedzená sloboda v rozhodovaní občana. Aj preto som to uviedol ako príklad pani prezidentke
Čaputovej.

Uviedol si v liste aj problematiku lykožrúta. O čo ide v tomto prípade?

Naše výpočty poukazujú na škody na ekologickom systéme lesa v rozsahu až 20 miliárd € a možno aj viac. Obhospodarovatelia lesa prišli zároveň aj o niekoľko miliárd € ako dôsledok poklesu cien dreva kvôli vyvolanej preťažbe. V SR sa ťažilo cca 4 až 5 mil. m 3 ročne, a zrazu došlo k nárastu na 9 až 10 mil. m 3 . Preťažby vyvolané lykožrútom spôsobili, že pôvodný plán ťažby na 67 mil. m 3 na decénium 2009
až 2019 sa zvýšil na 90 mil. m 3 . Tých 23 mil. m 3 má ale hodnotu ekologických služieb lesa asi 23 miliárd €. Stratili sme chladiaci výkon stromov na úrovni 100 násobku elektrizačnej sústavy, čo spôsobilo rast teploty asi o jeden stupeň celzia. Klimatické zmeny sú podľa môjho názoru len nástrojom na zakrytie škôd, ako dôsledok porušenia platných predpisov. Pripisujú všetky škody klimatickým zmenám, čo je ale možno len druhá časť rastu teploty, v SR nepodstatná. SR stratilo časť zásob spodných vôd. A pritom problém lykožrúta je problémom narátať do päť!

Môžeš to vysvetliť?

Biológia lykožrúta a smrekov sa nezmenila. V kope tvoria bioregulačný mechanizmus, kde lykožrút vyhľadáva choré stromy a urýchľuje ich zničenie. V zdravom lese ale nie je schopný zničiť zdravý strom. Zdravý strom je schopný zalievaním živicou sa ubrániť. Experimentálne bolo zistené, že v zdravom lese za rok sa nájde na piatich hektároch iba jeden m 3 dreva napadnutého lykožrútom. Kritický stav nastáva ak sa nájde päť metrov kubických a je potrebné vyhlásiť stav kalamity. Všetko medzi tým predstavuje prechodový stav, ktorý znižuje kapacitu stresového systému lesa a je potrebné v prevencii likvidovať lykožrúta. Toto všetko lesníci vedeli, je to obsiahnuté vo vyhláške 101/1996 Sb, či v norme STN 48 27 11. Ak ponecháte polom, tak súčasťou polomu sú aj lykožrúty v počte odpovedajúcom zdravému lesu – tvoria sanitára. Ale polom už nemá výkonné bioregulačné mechanizmy a tak už prvá generácia lykožrúta dosahuje stav kalamity. Ak necháte lykožrúta
rozmnožiť v polome, tak z neho po dvoch či troch rokoch vylietajú roje s hustotou 100 až 500 násobne väčšou akou je stav kalamity. Limby v Nefcerovej doline sa bežne dožívajú 600 až 800 rokov. Odolali tureckým či tatárskym nájazdom, prežili kuruckú vojnu, či prvú alebo druhú svetovú vojnu. Ale neodolali našim ochranárom, ktorí na nich na jar v roku 2007 v známej akcii priväzovania sa o strom vypustili takéto roje lykožrúta. No a tie sa rozšírili nielen po Vysokých Tatrách, ale aj po Západných Tatrách a kalamita sa rozšírila prakticky po celom Slovensku. Čo je tragické, pán prokurátor na 50tich stranách jednoduchý problém platnej vyhlášky otočil a podnet uložil. Môj opakovaný podnet mal už len osud opakovaného uloženia, hoci som dodal pomerne rozsiahly materiál. Problém lykožrúta štátne orgány na to určené neriešia a pritom ide o rozsiahle škody pri ktorých dochádza evidentne k obmedzovaniu slobody pri nakladaní s vlastným majetkom a k ekonomickému tlaku na jeho predaj pod cenu. To je záver našich analýz. Cieľom je lacno skúpiť lesné pozemky. MŽP už výkup začala. Proste štát sa aktívne zúčastňuje arizácie a poškodzuje občana.

V poslednom čase sa ale verejnosť zaoberá problematikou spojenou s populáciou medveďa. Existuje celý rad názorov na počet medveďov. Pozornosť vzbudili posledné útoky medveďov na človeka a tiež DNA analýza odborníkov z Karlovej univerzity v Prahe. Aký je Tvoj názor na túto problematiku?

Isteže mediálne príťažlivá téma okamžite nájde svojich odborníkov. Problém je ale hlbší a nie je možné problém limitovať na počet medveďov. Ono ten problém sa dá priblížiť pomerne jednoduchou otázkou: prečo pre rokom 2000 pri náhodnom strete medveďa s človekom medveď utekal tak, že po sebe zanechal kôpku a prečo sa zrazu situácia otočila a pri strete človeka s medveďom je to človek čo má problém, aby si nezašpinil gate? Stanovenie počtu medveďov je len jeden problém, dôležité je pochopiť dynamiku zmien chovania sa populácie medveďa, čo je ďaleko komplexnejší problém. Populácia medveďa sa jednoducho prispôsobuje podmienkam, ktoré im človek vytvorí. Kým v Nemecku, Švajčiarsku, Českej republike, Holandsku, Belgicku, Luxembursku ale ani v Írsku alebo Veľkej Británii medveďa nenájdete, v SR sme mali špecifickú populáciu medveďa, ktorý bol plachý. Kombináciou historických informácií a modernej neurobiológie je možné ukázať, že medvede získali predačným tlakom človeka v SR reguláciu vrodených inštinktov strachu a paniky regulačné emócie, ktoré spôsobovali, že pachová stopa človeka aktivovala inštinkt strachu a preto medveď nechodil na turistické chodníky, nebol pri chatách a nechodil ani do extravilánov a intravilánov obcí. Pachová stopa človeka vytvárala železnú obruč, ktorou bola populácia medveďa držaná v lesoch o rozlohe asi 1 288 000 ha. Táto rozloha uživila iba limitovaný počet medveďov, čo viedlo k vytvoreniu dvoch autoregulačných funkcií a to zníženie počtu mláďat v jednom vrhu na jeden maximálne dva mláďatá za normálnych okolností raz za dva roky. Reprodukčný inštinkt medveďa ale viedol k zabíjaniu mláďat, kde strach medvedice z človeka viedol medvedicu k obetovaniu mláďat samcovi. Tieto dve autoregulačné funkcie redukovali 30% tný nárast populácie pre zistený pomer samíc a samcov 3:2 na približne 10%. A tých 10% prírastku bol presne predmetom regulácie lovom človeka. Tento lov udržiaval informáciu u celej populácie medveďa – človeka sa boj, predstavuje
smrteľné nebezpečie. Po roku 2002 došlo k postupnému znižovaniu regulačného lovu až došlo k jeho zastaveniu počas ministra Solymosa. Výsledok sa dostavil. Údaje z polície vo Vysokých Tatrách signalizujú od roku 2008, že medvede stratili strach z pachovej stopy človeka. Medvedice začali vodiť medvieďatá do pachovej stopy človeka a tým ich chránili pred medveďom. Polia sa stali dostupné pre medvede a tým aj neobmedzený zdroj potravy. Výsledok: medvedice sa pária každý rok a navyše sa zvýšil počet medvieďat v jednom vrhu. S regulačnou funkciou človeka zároveň zanikli aj autoregulačné funkcie. Dynamika kontaktov človek a medveď rastie tak, že sa zdvojnásobuje raz za tri roky, pričom rastie úmerne aj počet útokov medveďa na človeka. To ukázala jasne analýza údajov, ktorú sme urobili začiatkom roka 2020. Zároveň sme stanovili aj kritériá rizík samotnej populácie medveďa, ekologického systému a riziká spojené so súžitím človek a medveď. Údaje ukázali, že v SR nastal stav ohrozenia človeka medveďom a že v rokoch 2014 až 2018 sa populácia medveďa dostala do stavu, kedy síce nevieme povedať, ktorý medveď kedy a kde zaútočí, ale máme istotu, že k útoku dôjde. To hovoria informácie z minulých útokov. Proste mladé medvieďatá dorástli a od štyroch rokov sú schopné útočiť na človeka. Sú už bez informácie, že človek je pre ne
nebezpečný. V takomto kontexte je úplne jedno, koľko je počet medveďov, pokiaľ ich počet je nad hranicu úživnosti vhodného areálu lesa. Je ale rozdiel, či sú medvede vybavené informáciou človeka sa boj a teda plaché, alebo sú to už bežné dravce bez tejto informácie. Je evidentné, že dochádza postupne k výmene plachej populácie za medvede ktoré môžeme označiť ako dravce. Tým ale dochádza k nárastu rizika útoku medveďa na človeka. To dokumentujú aj lesníci, ktorí v roku 2022 evidujú 44 útokov medveďa čo tvorí približne 6% z celkového počtu kontaktov medveď človeka. V predchádzajúcich rokoch to bola približne polovica a menej. Pri zvažovaní počtu medveďov v areáli
je nutné brať do úvahy aj narušenie reprodukcie v potravinovom reťazci. Výskum v populácii medveďa ukázal, že vo svete prevažuje hustota približne 10 000 ha a viac na jedného medveďa. Tak je to vo Švédsku, Nórsku a tak je to aj v Ruskej federácii. Minulá prax uvažovala v SR s hustotou cca 1 medveď na 5000 ha. To bolo možné ak bol medveď plachý a fungovali autoregulačné funkcie. Dnes nefungujú a hustota populácie sa blíži v niektorých lokalitách na 1 ks na 200 až 300 ha. Takáto hustota zákonite vedie ku zvýšenému kontaktu človek medveď a teda štatisticky aj k rastu počtu útokov medveďa na človeka. Ak by som sa mal vyjadriť k počtu medveďov stanovených DNA analýzou, tak u Pauleho výskumu neboli analýzy robené metódou zahŕňajúcou in breeding a navyše Ing. Ďurík tvrdí, že došlo k umelej redukcii počtu kusov. Ak porovnáte graf na stránke MŽP, ktorý pre rok 2014 stanovuje počet 2 100 ks, tak počet stanovený teamom prof. Pauleho na 1 256 s odchýlkou 256 kusov je až o 844 ks menej a ak zahrnieme aj odchýlku, tak aj horná hranica je o cca 600 kusov odlišná. Proste treba podrobiť kontrolným analýzam pôvodné zistenia a zahrnúť do analýzy in breeding. Podobne vyšetrovateľ by mal preveriť informácie Ing. Ďuríka o umelej redukcii početnosti populácie. Čo sa týka poslednej analýzy z dielne Karlovej univerzity snáď toľko, že vedci mohli
analyzovať len tie vzorky, ktoré im ŠOP vyzbierala. Snáď jediný kritický postreh k tejto analýze je, že vedec musí overovať fakty. Preto prehlásenie, že zistený počet je totožný s celkovým počtom medveďov v SR naráža na biológiu medveďa a takýto výrok je vysoko rizikový pre ich autorov, pokiaľ ho skutočne vyriekli. Médiá to vedia cez propagandu skresliť neuveriteľne. Preto je zbytočné sa k tejto analýze vyjadrovať.

Je známe, že si zaslalcelú analýzu ministrovi Budajovi listom začiatkom leta 2020s upozornením, že SR sa dostalo do posledného pásma rizík. Po roku medveď zabil človeka. Spolu s poslancom Kuffom ste podali podnet na generálnu prokuratúru. Vyšetrovateľka podnet odložila a po sťažnosti aj dozorujúci prokurátor. Čo si o postupe OČvTK myslíš?

Už sme spomínali, že nik nevie určiť, kedy, kde a ktorý medveď zaútočí na človeka a nik nevie určiť, aký bude výsledok tohto útoku. To je proste zákon prírody, ktorý sa volá neurčitosť. Minulé udalosti ale umožňujú určiť, či riziko útoku je spoločnosťou akceptovateľné alebo nie. Ak do roku 2002 na Poľane k útokom nedochádzalo, podobne až do roku 2008 ani v lokalite Vysokých Tatier, tak od týchto dátumov dochádza k nárastu útokov a teda aj k rastu rizika spojeného s ublížením na zdraví. Od roku 2014 a ďalej riziko narástlo do takej miery, že už nie je spoločnosťou akceptované a nie je žiadny dôvod udržiavať medvede na stavoch, ktoré vytvárajú existenčné problémy života na vidieku, či riziká turistov. Došlo k prelomeniu areálu medveďa. Medveď sa nachádza na miestach, kde sa nevyskytoval, pričom nárast predstavuje viac ako 40% z pôvodného areálu. Populácia medveďa v SR nie je a ani nebola ohrozená pri počtoch 230 ks, čoho dôkazom je rast populácie medveďa z počtu cca 30 ks. Preto udržiavanie populácie medveďa pri počtoch 400 až 600 ks v stave, kedy sa medveď bojí
človeka, by malo byť stanoveným cieľom populačnej a regulačnej politiky. Zanikli by vizuálne kontakty a nedochádzalo by k útokom medveďa na človeka. Znova by fungovali autoregulačné funkcie. Tu ja osobne vidím cieľové riešenie. Je vec na zodpovedných orgánoch, aby sa rozhodli, čo idú konať.
Čo sa týka postupu OČvTK , nuž dozorujuci prokurátor sformuloval svoj právny názor. Bola otázka času, či prevládne zákon prírody ako objektívny zákon alebo subjektívna formulácia dozorujuceho prokurátora ostane v platnosti. Nebyť duchaprítomnej matky s vidlami, ktovie ako by jej syn dopadol. Nuž povedané slovami Einsteina, Boh sa zasmial Majiteľom Pravdy a ukázal, že platia zákony prírody a nie subjektívne konštrukcie v podobe právneho názoru dozorujuceho prokurátora. Aj preto som podal žiadosť na Generálnu prokuratúru o preverenie zákonnosti postupu vyšetrovateľa a dozorujuceho prokurátora vo veci, po útoku medveďa na farme v obci Háj. Reakcia generálneho prokurátora pána Maroša Žilinku bola obratom. Vyzval všetky orgány na súčinnosť. V zásade si aj generálny prokurátor uvedomil, že vznikol stav všeobecného ohrozenia a nik nevie určiť, kedy a kde medveď znova zaútočí na občana. Z medveďa sa stala biologická zbraň namierená na vidiečanov a turistov.

Koláž: D. Lukášik

To, že si problém uvedomuje čoraz širšia verejnosť svedčí aj vyhlásenie rôznych organizácií od Združenia miest a obcí, cez Slovenskú lesnícku komoru či Národné lesnícke centrum ale svoje stanoviská formulujú aj politické strany. Ako vnímaš tento záujem?

Všimni si, kým matka nebránila vidlami svoje dieťa, prakticky sa o problém temer nezaujímali. Rokoval som s bývalým šéfom ZMOSU Ing. Trégerom pred dva a pol rokmi. Napriek tomu, že mal problém priamo v meste, ZMOS nerozbehol podpisovanie petície. Dnes síce dávajú vyhlásenie, ale pokiaľ je to len stanovisko že treba medveďa regulovať, je to málo. Petícia už mohla mať 100 000 podpisov a mohla byť regulérne predmetom rokovania v NR SR. Národné lesnícke centrum dalo tiež vyhlásenie k počtu medveďov a plochy jeho areálu, ale nevidel som, aby odborne vysvetlili zmenu chovania populácie medveďa, aby vytvorili model rizík a aby stanovili regulačný model odlišný pre populáciu plachú a populáciu dravú. Už vonkoncom nesignalizovali roky dopredu, že riziko neúnosne narastá a treba robiť prevenciu. Pán Mydliar mohol žiť, ak by ministerstvo reagovalo na môj podnet, prakticky mali informáciu podloženú rozborom rok dopredu. Nepodporili nás ani poľovníci. Pán Huliak síce vyzbieral pod poľovnícku petíciu vyše 130 000 podpisov za pár týždňov, pre petíciu Mor
ho nevedel urobiť prakticky nič, čo by sme videli na číslach a ak tak minimum. Vcelku ohromnú organizačnú prácu urobil Jožko Messerschmidt a pár nadšencov okolo neho a samozrejme starostovia obcí, či už na Liptove, Spiši, Gemeri, Muráňa a Tisovca alebo Turci, či na Orave alebo na Kysuciach ale aj v iných častiach Slovenska, nakoniec sa pridala aj Bratislava a Košice. Pripravujem otvorený list na
nového predsedu ZMOS pána Jozefa Božíka. Ak svoje vyhlásenie myslí vážne, tak zorganizuje podpisovanie petície v svojej pôsobnosti. Netreba vymýšľať nič nové. Zákony prírody nik nezmení. Čo sa týka politických strán, tak to je typický oportunizmus. Riešenia nemajú, ak aj ich Filip Kuffa a Ján Mičovský predložili do NR SR, tak to poslanci zablokovali či rovno sabotovali. Proste oportunisti, čo sa chytajú populisticky témy. Načo sú občanom takí poslanci?

Čo má spoločné II.pilier dôchodkového systému, škody na ekologických systémoch lesa a problematika medveďa?

Veľmi dobre si vieš predstaviť strach z medveďa, čo obmedzilo mnohých ľudí v návšteve Tatier a ďalších oblastí SR. Sloboda pohybu v lese ale aj v intravilánoch miest a obcí je obmedzená –spomeň si na nedávny prípad medveďov na cintoríne v Ružomberku, alebo ako medvede oberajú ovocie priamo v záhradách občanov, či pohybujúci sa medveď rovno v Detve alebo Hrádockej hore medvedica so štyrmi mladými. Ľudia sa boja večer vyjsť v niektorých obciach na ulicu, či nechať tam hrať svoje deti. A ústavné orgány nevedia prijať už roky účinné opatrenia. Smiešne zasadnutia výboru NR SR, či zablokovanie mimoriadnej schôdze rovno dopredu vyhláseniami politických strán.
Ak ale 1 600 000 budúcich dôchodcov prichádza o cca 20% a viac z dôchodku a pritom sme o tom dopredu vedeli, opäť sa jedná o dlhodobé nekonanie ústavných orgánov na to určených. Nekoná dohľad nad finančným trhom NBS, nekonajú ministerstvá na to určené a NR SR a nekoná ani prokurátor ex offo. 11 miliárd € je už suma, ktorú si bežný občan vie ťažko predstaviť. A podobne je to aj s lykožrútom, ktorý sa šíri veselo ďalej, podporený usmernením z MŽP. To čo sa vydáva za ochranu prírody je proste anarchia založená na nerešpektovaní hierarchie lesa s ústredným organizmom stromu. Výsledok je opäť znemožnenie použitia zákonných prostriedkov, či už cestou NR
SR, zablokovaná poslancami alebo ministerstvami na to určenými.

Keďže sa jedná o dlhodobé stavy 10 až 18 rokov, kedy sa občania nemôžu domôcť svojich práv, informoval som najvyššieho ústavného činiteľa, pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby spolu s vládou sa zaoberala týmito vážnymi skutočnosťami.
Podľa môjho názoru, napĺňajú sa znaky uvedené v článku 32 ústavy a pokiaľ nedôjde k zmene k termínu 29. augusta 2023, výbor petície Mor ho ešte raz posúdi fakty a prijme uznesenie k verejnej výzve, aby v súlade so znením článku 32 Ústavy sa občania postavili na odpor proti tým, čo odstraňujú demokratický poriadok a siahajú občanom na bezpečnosť, zdravie, majetok.