V uponáhľanej dobe, časovom strese a pri množstve práce sú takéto chvíľky vzácne a dokážu priniesť aspoň na pár minút oddych, relax a načerpanie nových síl.
Človek, tak dokáže úplne vypnúť od každodenného zhonu a urobiť si malú chvíľku pre seba, keď nemusí myslieť na pracovné povinnosti, starosti či iné problémy.
Keď je teplé počasie, rada si sadnem na lavicu na gánku a vypijem si tam kávu, alebo čaj v prítomnosti nášho havíka. Najskôr ho musím pomojkať a keď má pocit, že už som dostatočne oslintaná a zachlpená, tak si ľahne na rohožku pred dvere a ja si môžem vyložiť nohy na zábradie, v pokoji piť kávu a len tak sledovať dianie okolo seba.
Občas pozorujem hašterivé, drzé vrabce a mám pocit, ako keby sa pred mojimi očami odohrávali scénky z knihy Ľudmilky Podjavorinskej Čin-čin. Túto jar sme omladili a orezali veľkú vŕbu, na ktorej si robievali žúrky a videla som, že ich to veľmi nepotešilo, tak sa na čas odsťahovali do živého plota.
Mám rada chvíle, keď si pri práci v záhrade len tak sadnem do trávy a pozorujem mraky na oblohe, alebo prichádzajúcu búrku. Najskôr len tmavé mračná, ktoré sa zväčšujú a približujú a potom sivobielu clonu dažďa, za ktorú sa postupne skrýva okolie.
Rada pozerám cez okno keď prší a vidím ako kvapky dažďa padajú na rastliny v záhrade a rozprskávajú sa na listoch do strán, alebo pri búrke, keď dopadajú až na okno a vytvárajú na skle rôzne abstraktné obrazce.
Aj padajúci sneh, ktorý dokáže za pár chvíľ zmeniť krajinu na nepoznanie, alebo tancuje vo vetre svoj zvláštny tanec, kým dopadne na zem, má svoje čaro a dokáže vykúzliť pocit pokoja.
Každý z nás tieto chvíle prežíva inak. Dôležité je, aby sme si dokázali nájsť pár minút na čas ničnerobenia a mohli si tak oddýchnuť aj počas namáhavého dňa. Pretože neustály zhon a stres, dokáže poškodiť nielen zdravie, ale aj psychiku človeka.
Človek nie je stroj a má nárok aj na obyčajný oddych, aby dokázal zdravo existovať.
A možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, prečo je táto doba taká uponáhľaná a stresujúca. Prečo je mnoho ľudí chronicky unavených a chorých. Prečo je čas ničnerobenia, tých obyčajných pár minút, pre mnohých taký vzácny…
Ty si fakt vážne chorý...rob s tým čosi... ...
Ďakujem... Stačí iba otvoriť oči a pozerať ...
A komu a čo? Azda len nie pokrytectvo ,faloš ...
alebo zavidis alebo nie si normalny. ...
Taký Svěrákovský poetizmus života ----- ...
Celá debata | RSS tejto debaty