Často pozerám rôzne dokumenty, alebo čítam knihy, ktoré sa zaoberajú históriou.
Je zaujímavé vidieť a čítať poznatky a fakty o histórii ľudstva, o jeho vývoji, vzostupoch a pádoch.
Zaujímam sa najmä o to, ako žili v tej ktorej dobe ľudia, ktorí sú takí ako my teraz.
Pravdou je, že informácii o živote jednoduchých ľudí je veľmi málo, ale to aký bol ich život sa dozvedáme práve z toho, ako sa k nim správali tí, ktorí im vládli.
Aká je pravá tvár moci?
Temná a plná bolesti, utrpenia, otrockej práce a krvi nevinných obetí mocných sveta.
Stačí sa pozrieť na dejiny Európy, posledných 2000 rokov.
Rímska ríša, pár storočí najväčší a najmocnejší moloch moci.
Videla som dokumenty ako si zabezpečovala nadvládu nad veľkými územiami.
Vraždením a genocídou maličkých národov a etník, zotročovaním ich obyvateľov.Otroci nemali ani takú cenu ako dobytok, boli mučení a zabíjaní, veď Rím si mohol pohodlne zabezpečiť nových.
Aj to boli ľudia,takí ako my teraz, prišli na svet a snažili sa prežiť.
Mali svoje územia, obydlia, rodiny.
Karol Veľký a Franská ríša… Vraždil, ničil s požehnaním kresťanskej cirkvi pohanské kmene a zaberal ich územia.
Vraj si vstúpil do svedomia a v posledných rokoch svojej vlády podporoval vzdelávanie a umenie.
Aj Viliam Dobyvateľ sa vraj kajal na smrteľnej posteli a ľutoval to, koľko ľudí kvôli nemu zomrelo počas dobývania Anglicka.
V starých kronikách sú informácie o tom, že vďaka jeho krutosti po vyvraždení sedliakov a zničení usadlostí, celé desaťročia ostávali miesta, ktoré ľudia nedokázali osídliť, ale ani zúrodniť.
Celých 2000 rokov novodobej histórie Európy, na kontinente vládli mocenské boje a vojny o moc, majetok, územia.
Ani minulé storočie nebolo výnimkou.
Dve ničivé vojny a naša civilizácia sa z nich nepoučila.
Novodobí mocní sveta sú takí istí ako boli ich predchodcovia.
Ľudské životy pre nich nemajú žiadnu hodnotu.
Milióny neznámych, nevinných a bezbranných ľudí sú krutou daňou, ktorú zaplatili za chamtivosť a pocit moci a výnimočnosti mocných.
Často premýšľam o ľudstve, význame a zmysle ľudského života.
Akú má hodnotu, kým a čím skutočne sme?
Či sme len obyčajným živočíšnym druhov, ktorý doteraz nedokázal pochopiť význam svojej existencie a daru myslenia?
Alebo sme, tak ako to píšu fantastovia, pokusnými králikmi „bohov“ podobným tým Olympským, ktorí na nás skúšajú čoho všetkého sme schopní?
Či sme schopní využívať vlastný rozum na svoj rozvoj, alebo sebazničenie?
Čoho sme schopní, akej hlúposti, nenávisti a krutosti voči vlastnému druhu?
Len ľudia dokážu využívať, zneužívať, zotročovať, mučiť, zabíjať vlastný druh pre potešenie, zábavu, pohodlný život a pocit moci.
Aj my tu na Slovensku sme len obyčajnými ľuďmi, ktorí sa ľahko môžu stať neznámymi, bezbrannými a nevinnými obeťami mocných sveta…
Aj ini pozeraju dokumenty a citaju knihy - ale ...
naozaj staci tak malo?....detskými ocami mozno ...
"Často premýšľam o ľudstve, význame ...
Kým umelo vytvorený ? Skôr sme prirodzene ...
Možno je práve ten stupeň poznania je umelo ...
Celá debata | RSS tejto debaty