Tichý dážď mi hladí tvár
ako Tvoje bozky ústa.
Zatváram oči
a nechávam sa unášať
myšlienkami na Teba,
na prvé objatia
a nežné slová…
Tichý dážď mi hladí tvár
a mieša sa so slzami,
neviem, či smútku za Tebou,
alebo dojatia
z tvojej nehy a lásky…
Slnovratovo 5.9. 2016
Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]
„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]
Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk
Celá debata | RSS tejto debaty