Zrod nového života je vždy zázrak.
Symfónia života začínajúca sa milovaním, preniknutím spermie do vajíčka, delením buniek, uhniezdením sa zárodku života do matkinej maternice a postupným vývinom, rastom a napokon narodením sa do tohto zvláštneho sveta, prvým nádychom, plačom…
Ale čo potom?
Čo sme schopní ponúknuť novému životu?
Lásku, výchovu a život samotný?
Milióny deti nepoznajú lásku, žijú v neľudských podmienkach, musia ťažko pracovať…
Prečo?
Kvôli nám dospelým. Prestali sme vnímať „zázrak života“ ako dar.
Možno, že u nás sa majú deti lepšie ako inde vo svete.
Možno…
Poznám veľa detí, ktoré majú „všetko“, rodičia ich vozia na drahých autách do škôlky, či školy, deťúrence, aby sa „nenudili“, chodia na rôzne krúžky či iné aktivity, ale nemajú naozajstné detstvo, rodičov v podstate vidia neskoro večer…
Rodičia sa tvária, že svojim deťom dávajú všetko čo potrebujú, možno po materiálnej stránke áno, ale nie sú schopní im dať kúsok zo svojho času, ktorý je vzácnejší ako všetky moderné vymoženosti tejto doby, ktorými sú deti zahltené.
Ale najzvláštnejším fenoménom tejto doby je výchova – nevýchova detí, ktorej sa hovorí liberálna výchova…
Rodičia dovolia svojim deťom doslova všetko a tie sú potom vychované k povrchnosti, nezodpovednosti a sebectvu…
Bez zodpovednosti a sebecky pristupujú ku všetkému, čo ich obklopuje a nielenže nedokážu pochopiť zázrak života, ale ani jeho zmysel.
A pritom stačí tak málo.
Dať deťom náš čas, lásku, pozornosť, ale hlavne „život“ samotný, keď chcú vyletieť z hniezda, pretože deti nie sú našim majetkom, ale darom…
Celá debata | RSS tejto debaty