čo život dal a vzal

Píšem veľmi rada, po dlhých rokoch som sa k tomu znovu vrátila.
Tento blog som si obľúbila preto, lebo je rozmanitý.
Píšu tu rôzni ľudia s rôznymi názormi.
Je tu zastúpených veľa žánrov, každý si tu nájde niečo na prečítanie čo ho zaujme.
Nedávno som sa stretla s prípadom virtuálnej šikany.
Je rovnako krutá ako tá skutočná, možno oveľa horšia v tom, že obete nepoznajú útočníkov.
Prečo to píšem?
Pretože úroveň debaty pod článkami klesla na niečo, čo sa šikane podobá…
Urážky, nadávky, vyhrážky…
Ľudia skrytí pod maskami anonymných nickov si skutočný svet zamenili za ten virtuálny tak, že nevnímajú rozdiel.
Skutočný svet živých ľudí, plný skutočných emócií vymenili za klávesnice.
Narástli im egá, ktoré živia zaslepenosťou, drzosťou, nenávisťou.
Debatu si vymenili za boxerský ring, kde si vybíjajú svoju frustráciu, agresivitu, zlosť…
Posmešky, hlúpe osočovanie pod článkami sú pre nich úplne „normálne“…
To, čo malo slúžiť na oddych, relax, získanie nových poznatkov, výmenu názorov zmenili na smradľavú stoku ľudskej zloby.
Prečo?
Nudia sa? Sú osamelí? Alebo sa takýto spôsobom prejavuje ich skutočný charakter?
Skutočný život to nie sú klávesnice pc. To sú skutoční ľudia, priatelia. Radosť, smiech, smútok.
To nie je sprosté urážanie jeden druhého, len aby si ukojili svoje egoistické chúťky…
Svet za klávesnicou počítača je veľmi chudobný, oberá človeka o radosť zo života, o jeho skutočné ja.
Virtuálne kopať do niekoho je veľmi jednoduché, ale hlavne úbohé…
Svet moderných technológií oberá ľudí o čas, ľudskosť, lásku, dušu…
Klame ich falošnými ilúziami.
Oberá ich o život…