čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

Pred malou chvíľou, keď som polievala záhon s paprikami, obďaleč ponad pole preletel dosť nízko veľký vojenský vrtuľník…

Vojenské vrtuľníky nám tu často lietajú,  pred rokmi dokonca jeden neďaleko od nás, len pár kilometrov vzdušnou čiarou, havaroval. Na vrtuľníky som si počas rokov trochu zvykla, pretože v neďalekom krajskom meste je ich základňa, ale ich hukot, keď prelietavajú blízko domov je vždy nepríjemný.

Pred vypuknutím vojenského konfliktu na Ukrajine, celé týždne cez našu dedinu prechádzali konvoje ťažkých zbraní. Na niečo také sa však zvyknúť nedalo.

Na vojnu sa zvyknúť nedá, aj keď mnohí hovoria, že človek si zvykne aj na šibenicu.

Mnohí ľudia si však zvykli pred vojnovým šialenstvom zatvárať oči a tváriť sa, že ich sa to netýka. Dali prednosť budovaniu ilúzie blahobytu a prepadli konzumu po všetkých stránkach.

Ale, čo ak  sa tá vojna začne týkať aj ich samotných?

Iní naopak vojnové šialenstvo otvorene podporujú. Prepadli nenávisti a vojnovému fanatizmu rovnako ako veľké množstvo ľudí v minulosti. Podľahli vojnovej propagande tých, ktorí z vojny najviac profitujú a zarábajú na nej. Odmietajú vidieť utrpenie nevinných ľudí, zbedačené štáty, zničenú prírodu.

Ale, čo ak sa tá vojna začne dotýkať aj ich samotných?

Čo všetci títo urobia?

Obetujú dobrovoľne svoje majetky, nechajú ich zničiť vojnovej mašinérii?

Pôjdu dobrovoľne bojovať a vraždiť nevinných ľudí, kvôli cudzím mocenským záujmom?

Keď som sledovala letiaci vrtuľník hlavou mi preletela myšlienka:

Čo by povedali Remarque, Hemingway, Simmel a všetcí tí, ktorí zažili vojnové šialenstvo a svojimi dielami bojovali proti vojne, fašizmu a nacizmu?

Čo by povedali, keby videli, kam svet v súčasnosti dospel?

Čo by povedali na obrovský mravný úpadok všetkých tých, ktorí sa desaťročia ľahostajne prizerali všetkým vojnám a genocídam a rovnako sa prizerajú aj dnes tej najdesivejšej genecíde, ktorá je páchaná v Gaze?

Možno by v prvom okamihu nepovedali nič…

Pretože je veľmi ťažké hľadať slová na ľudskú ľahostajnosť, na to, ako rýchlo sa človek dokázal vzdať ľudskosti.

Možno by v prvej chvíli nedokázali povedať nič…

Pretože je veľmi ťažké hľadať slová na ľudskú hlúposť a primitivizmus, na nenávisť, závisť a zvrátenú túžbu po moci.

Ale verím, že by neostali ľahostajne mlčať a prizerať sa tomu, ako ľudstvo dobrovoľne ničí seba aj planétu.

Ani my ostatní, nesmieme ostať ticho a ľahostajne sa prizerať, pretože aj keď všetko vyzerá naoko v poriadku a normálne, vojna sa bytostne dotýka každého z nás…

Nesmieme mlčať práve preto, lebo sme vo vojne proti človeku samotnému a proti celej planéte…

Preto je potrebné „dať zbohom zbraniam, aby z nás neostali iba tiene v raji, ale mali by sme milovať blížneho svojho tak, aby všetci ľudia boli bratmi“…

Devana

12. 8. 2025

Článok bol pôvodne zverejneý na: Belobog.sk