čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: David Englund Pixabay

Pred pár týždňami ma zaujal prejav V. V. Putina s ktorým vystúpil 5. októbra  na výročnom zasadnutí  Valdajského klubu, ktoré sa konalo v Soči. Jednou  z tém, o ktorej hovoril bol koniec kolonializmu. Toho kolonializmu,  na ktorom bola založená prosperita Európy a ktorý stáročia zabezpečoval jej rast na úkor všetkých kontinentov sveta. Toho kolonializmu, na ktorom je založená prosperita tzv. „vyspelej západnej spoločnosti“, ku ktorej sa hrdo hlási v súčasnosti aj Slovensko.

V. V. Putin uviedol šesť hlavných zásad, v ktorých predstavil víziu budúceho nového svetového poriadku. Cit:

1. Chceme žiť v otvorenom a vzájomne prepojenom svete, v ktorom sa nikto nikdy nebude snažiť klásť umelé prekážky komunikácii, tvorivej realizácii a prosperite ľudí.

2. Chceme, aby sa rozmanitosť sveta nielen zachovala, ale aby bola základom univerzálneho rozvoja. Vnucovanie toho, ako žiť a cítiť, by malo byť zakázané.

3. Sme za maximálnu reprezentatívnosť. Nikto nemá právo ani nemôže riadiť svet za iných. Svet budúcnosti je svetom kolektívnych rozhodnutí.

4. Sme za všeobecnú bezpečnosť a trvalý mier postavený na rešpektovaní všetkých, od veľkých po malé krajiny. Hlavné je oslobodiť medzinárodné vzťahy od blokového prístupu, od dedičstva koloniálnej éry a studenej vojny.

5. Sme za spravodlivosť pre všetkých. Pokusy o obmedzenie prístupu k výhodám moderného rozvoja treba považovať za akt agresie.

6. Sme za rovnosť. Nikto nie je pripravený podriadiť sa a urobiť svoje záujmy závislými od niekoho iného. To je kvintesencia celej historickej skúsenosti ľudstva.

Táto vízia nového spravodlivého multipolárneho sveta ma primäla zamyslieť sa nad tým, aké je postavenie Slovenskej republiky vo „vyspelej západnej spoločnosti“. Či je rovnoprávnym partnerom  členských štátov v Európskej únii, ale aj v NATO a v ostatných organizáciách.  Či má Slovensko rovnaké práva, alebo má viac povinností ako práv. Ale aj nad tým, akú funkciu plnia v súčasnosti spoločenstvá, v ktorých je SR začlenená.

Žiaľ posledné roky, keď sa na Slovensku dostala k moci liberálno-progresívna vláda ukázali, že Slovensko je v postavení druhotriednej kolónie, v ktorej oficiálna moc servilne a lokajsky vykonávala len to čo jej bolo nariadené či už EÚ, NATO, alebo priamo ambasádou USA.

Šialené obmedzovanie základných ľudských práv občanov štátu počas covidovej plándémie bolo prejavom nástupu moci liberálneho fašizmu a takisto prenasledovanie ľudí, ktorí sa vzopreli totalitným praktikám. Tento trend sa rozšíril v celej „vyspelej západnej spoločnosti“ a najmä v EÚ, ktorej vedenie v súčasnosti pripomína klérus boha Mamona, ktorý sa snaží ovládať celú EÚ dogmami liberálno-progesívneho  fašizmu.

Čo je demokratické na tom, keď štát a jeho občania sú iba v podriadenej pozícii a ich poslušnosť je vynucovaná rôznymi sankciami.

Ako je možné, že premiér štátu s požehnaním hlavy štátu po príkaze hlavnej kňažky bruselského kléru Ursuly von der Leyenovej, beztrestne  vystavil občanov krutému medicínsko-sociálnemu experimentu?

Ako je možné, že predstavitelia štátu promptne podpísali tzv. „Obrannú zmluvu s USA“, ktorá Slovensko postavila do úlohy podriadeného vazalského štátu?

Ako je možné, že predstavitelia štátu hrubo ohrozili bezpečnosť občanov tým, že v ho skutočnosti odzbrojili, keď zaslali Ukrajine vojenskú techniku, ktorá mala zabezpečovať ochranu štátu a priamo sa takto zapojili do vojenského konfliktu?

Najvypuklejším príkladom koloniálneho podriadenia Slovenska v EÚ je súčasná „problematika medveďa hnedého“, ktorý sa stal kvôli nekompetentnému prístupu štátnych orgánov doslova biologickou zbraňou, ktorá ohrozuje občanom štátu, ale aj výnosným biznisom pre pár vyvolených.

Ako je možné, že  vo vyspelej a demokratickej spoločnosti predstavitelia štátu slepo poslúchajú šialené nariadenia, ktoré poškodzujú občanov nielen ekonomicky, ale priamo ohrozujú ich zdravie a životy?

Čo je demokratické na tom, že predstavitelia štátu lokajskou servilnosťou ohrozujú vlastných občanov a likvidujú vlastný štát po všetkých stránkach.

Čo je demokratické na tom, keď predstavitelia EÚ a USA hrubo zasahujú do „slobodných a demokratických volieb“  a snažia sa diktovať občanom a voličom, komu „musia“ voliť?

Áno, toto všetko sú prejavy kolonializmu. Kolonializmu, ktorý nemá absolútne nič spoločné so skutočnou demokraciou. Pretože tak, ako to vyslovil Dušan Lukášik vo svojej definícii cit: Spoločnosť je demokratická vtedy, ak sú zosúladené individuálne záujmy spoločnosti so záujmami jednotlivca pri zachovaní alebo náraste slobody tak jednotlivca ako aj spoločnosti.

A tento kolonializmus  končí. Končí kvôli tomu, že mocenské a politické elity „vyspelej západnej spoločnosti“ sú úplne odtrhnuté od reality života a demokratických princípov. Tieto elity sa desaťročia  snažia fašistickou diktatúrou vojenskej moci a zastrašovania ovládať celú civilizáciu. Je to aj preto, lebo súčasné európske politické elity už dávno nie sú schopné niečo riadiť a už tobôž nie taký kolos, akým je Európska únia.

Vybudovanie nového multipolárneho a spravodlivého sveta, v ktorom sa aj Slovensko bude môcť slobodne rozvíjať  na základe svojich národných a kultúrnych tradícií potrvá dlho.

Ale zmena už nastáva a kolonializmus končí…

Devana

Slnovratovo 4. november 2023

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog.sk