čo život dal a vzal

Pred pár dňami som si vypočula video poslancov Suju a Mazureka v ktorom hovorili o tom, že americká ťažobná firma Alpine Oil & Gas podala na svetovú banku arbitrážnu  žalobu, ktorou chcú od SR vysúdiť 600 miliónov eur za to, že im štát neumožnil ťažiť ropu na severovýchode Slovenska s nedoziernymi a katastrofálnymi ekologickými dopadmi pre celý región.

Tento prípad je jedným z príkladov toho, komu v tomto štáte skutočne slúžia politici a politické strany a štát a občania to nie sú.

Ilustračný obrázok: Egonetix xyz Pixabay

O kauze prieskumných vrtov  ťažby bridlicovej ropy na severovýchode Slovenska som písala pre mnohými rokmi v článkoch „Arogancia štátnej moci nepozná hranice“  a „Takže ešte raz… Kauza Smilno…“ v ktorých som písala o vtedajšom márnom boji občanov so štátnou mocou. Ten sa začal asi pred ôsmymi rokmi, keď sa občania dozvedeli, že v ich katastrálnych územiach majú vykonávať prieskumné vrty ťažby bridlicovej ropy a plynu.

Rozhodnutie o prieskume ložísk bridlicového plynu a ropy udelilo  na začiatku vládnutia „1. Ficovej vlády“ Ministerstvo hospodárstva 1. augusta 2006 pod vedením ministra Ľubomíra Jahnátka. Občania viac ako sedemdesiatich obcí na severovýchode o tom nevedeli takmer desať rokov až do tej doby, keď ťažobná firma začala robiť prípravy na tieto vrty, pretože končila platnosť tohto rozhodnutia.

Napriek snahám občianskych aktivistov, petícii občanov a poslancov PSK a podpore ZMOSu  zabrániť týmto prieskumným vrtom, Ministerstvo životného prostredia pod vedením ministra Žigu predĺžilo licenciu americkej ťažobnej spoločnosti a jej partnerom o päť rokov.

V čase, keď som sa zaoberala touto kauzou sa písalo o tom, že za ťažbou bridlicového plynu na Slovensku stojí firma JKX ukrajinského oligarchu Kolomojského, ktorý financoval neonacistický prápor Azov.

Pred necelými dvoma rokmi sa americká firma, ktorej vypršala predĺžená licencia stiahla zo Slovenska a v súčasnosti zažalovala SR kvôli tomu, že tu nemôže ťažiť ropu a plyn.

Mnohí si určite pamätajú, že sa veľký boom takejto ťažby aj v okolitých štátoch stratil vyparil do stratena ako smrad, ale zapáchajúce jadro problému ostalo. A tým je neuveriteľná poplatnosť a zapredanosť politikov a politických strán, ktoré aj podľa tohto príkladu neslúžia ani občanom ani štátu.

V tomto prípade bola arogancia štátnej moci tak nehorázna, že sa vôbec nečudujem sklamaniu občanov. Veď ako inak by sa dalo nazvať odmietnutie občanov ministrom Žigom a následné predĺženie licencie na prieskumné vrty dokonca v Chránenom vtáčom území Laborecká vrchovina, ktoré spadá pod sústavu chránených území Natura 2000?

Táto kauza a mlčanie súčasnej vlády je dôkazom toho, že je úplne jedno, kto v tom štáte vládne. Pretože aj keď sa politici oháňajú zastupiteľskou  a parlamentnou demokraciou, občania sú pre nich iba výťahom k moci a zdrojom ich vlastného živobytia.

Žiaľ, mnohí z občanov si vôbec neuvedomujú, že štát to nie sú politici, ktorí tu už niekoľko desiatok rokov „rabujú ako po mŕtvom“, ale oni samotní. A štát – občania, platia politikov a aj ich politické strany, vďaka ktorým sa dostávajú pomocou „slobodných a demokratických volieb“ k moci.

Absurdnou stránkou tohto všetkého je, že občania z politikov vytvárajú pomaly polobohov a politici sa preto riadia starým známym rímskym príslovím „čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi“. Napriek tomu ich neustále „voliči volia“, aj keď vedia, že sa títo „bohovia“ po voľbách správajú ako neobmedzení vládcovia, z ktorých doteraz takmer nikto neniesol žiadnu zodpovednosť za svoje konanie. A najabsurdnejšie je to, že „voliči“ nemajú žiadnu možnosť  žiadať od nich zodpovednosť najmä za škody, ktoré napáchali na štáte a občanoch.

V postate je naozaj jedno kto vládne. Kým  jedna strana politického spektra bez premýšľania uťahuje pomyselnú reťaz na krku občanov až do ich úplnej bezmocnosti, tak tá druhá tú reťaz tiež pevne drží v rukách aj keď ju občas trošku povolí a pohladká občanov nejakými tými sociálnymi benefitmi, ktoré si aj tak v konečnom dôsledku zaplatia oni samotní. Lenže reťaz vždy ostane iba reťazou a vedia o nej veľmi veľa aj tí, ktorí sa u nás hrajú na polobohov. Pretože reťaz na ich krkoch pevne držia tí, ktorým skutočne slúžia.

Keď toto ľudia pochopia, pochopia aj to, že žiť sa dá aj inak a začnú hľadať spôsoby ako meniť spoločnosť tak, aby nikto nemusel mať na krku reťaz otroctva a mohol žiť ako skutočný človek.

Článok bol pôvodne zverejneý na: Belobog.sk