čo život dal a vzal

Už pár dní premýšľam nad  vyjadrením Mikuláša Dzurindu ohľadom povinného očkovania proti Covid 19 v relácii Na telo tv Markíza.

Rozhodnutie o povinnom očkovaní prirovnal k vlastnému rozhodnutiu o povolení preletov lietadiel NATO ponad SR, ktoré následne „humanitárne bombardovali“ bývalú Juhosláviu. Dokonca ho prirovnal  aj k „nepopulárnym rozhodnutiam“ zlikvidovať slovenské hospodárstvo a  ekonomiku.

Ilustračné foto: Pixabay

Je zvláštne, ako málo sa médiá a ľudia venovali týmto jeho slovám.

Pretože každý súdny človek vie, aké následky malo rozhodnutie M. Dzurindu, povoliť prelety bombardérov NATO, ktoré odmietli Rakúsko a Grécko. Zničená krajina, mŕtvi nevinní, ženy, deti.

Takáto neospravedlniteľná vojenská agresia,  hoci ospravedlňovaná honosnými názvami akým je „humanitárne bombardovanie a boj za slobodu a demokraciu“, je ohavným zločinom proti ľudskosti.

A ako nazvať zámernú likvidáciu ekonomiky a hospodárstva štátu a výpredaj strategických podnikov zahraničným investorom?

Preto si myslím, že keď bývalý premiér prirovnal rozhodnutie  politicky nariadiť „povinné očkovanie“ k povoleniu preletov lietadiel za účelom humanitárneho bombardovania, občania by mali spozornieť. Najmä preto, lebo aj Dzurindov bicyklový majdan na Slovensku podporil politickou filantropiou a miliónmi dolárov ten istý človek, ktorý podporil aj prezidentskú kampaň Z. Čaputovej.