čo život dal a vzal

Vyzerá to tak, že áno…
Celá vláda na čele s pánom premiérom oberajú ľudí v tomto štáte v prvom rade o ich ľudskú dôstojnosť, ktorú majú zaručenú v Ústave SR. Nie, nie je to tým, že musíme protiprávne nosiť nejaké rúška, ale tým, akým spôsobom sa správajú k občanom tohto štátu.
Arogantné, povýšenecké, egoistické vyjadrenia pána premiéra, v ktorých bezcitne a vulgárne uráža a napáda obyvateľov, sa stali bežným spôsobom ochrany ich zdravia.
Vyhlásenie úplne zbytočného núdzového stavu je len ďalšou demonštráciou moci, ktorú si potrebujú upevniť za každú cenu, pretože vedia akí sú ľudia nahnevaní. A tak znova začali prikazovať, zakazovať, vysmievať sa a oberať ľudí o pokoj. Už teraz je mnoho ľudí na pokraji biedy, bez akýchkoľvek sociálnych istôt. Mnohým ďalším ľuďom hrozí strata zamestnania, pád na dno, exekúcie.
A mnohí sú vystavení priamemu ohrozeniu zdravia z neustáleho stresu a tlaku, ktoré vyvolávajú mnohé ochorenia, od vysokého tlaku až po depresie. Iní sú ohrození tým, že im nie je poskytnutá zdravotná starostlivosť kvôli odkladom operácií a jednostrannému zameraniu medicínskych úkonov.
Dnes som si spomenula ako pán premiér chránil zdravie občanov a aj to moje, keď vyhlásil prvýkrát núdzový stav.
Potrebovala som si ísť vybrať lieky do lekárne. Doobeda som nemohla, pretože boli vyhradené hodiny pre starších ľudí a potom prebiehala dezinfekcia. Išla som hneď naobed po práci a autobusom som cestovala do mestečka. Bolo chladné a sychravé počasie ako dnes a hoci som bola naobliekaná v kabáte, mala som čiapku, šál a rukavice, vymrzla som tak, že som poriadne prechladla. Prečo?
Pretože som sa nemala ako dostať domov, od dvanástej do trištvrte na štyri nešiel žiaden autobus. To, že boli zrušené školské autobusy som chápala, ale že boli zrušené medzimestské autobusy počas štyroch hodín bez toho, aby to bolo niekde oznámené bolo choré. Nikde žiadna informácia, podľa CP na internete mali ísť. Všetky prevádzky okrem obchodov, pred ktorými stáli ľudia, boli zatvorené a pešo som sa tých pár kilometrov neodvážila ísť, pretože prechádzať sa po úzkej ceste bez krajnice a chodníka, plnej kamiónov sa rovná samovražde. Taxíky nefungovali a mali vypnuté telefóny. Mala som však šťastie. Asi po troch hodinách sa mi podarilo zavolať susede, ktorá nakoniec zobrala plné auto, podotýkam starších ľudí, ktorí išli od lekára a odviezla nás všetkých domov.
Doma som sa pár hodín rozmrazovala a následky ochrany zdravia som cítila až do mája.
Prečo to píšem. Preto, lebo najobyčajnejší a ľudomilný pán premiér z Obyčajných ľudí, nemá ani potuchy ako žijú normálni ľudia. A ani nemôže mať, pretože všetci tí, ktorí nám vládnu sú úplne odtrhnutí od reality života bežných ľudí.
Znova prichádza chladné a sychravé počasie, ľudia budú zase čakať v radoch pred obchodmi, poštami, lekárňami…
Ak budú zrušené autobusové spoje a zavádzané také pravidlá ako na jar, tak tu nastane úplne iná epidémia. Nielen epidémia prechladnutia, chrípky a akútnych respiračných chorôb, ale aj epidémia hnevu.
Tá príde najmä vtedy, keď si pán premiér zmyslí, že zakáže ľuďom ísť na cintoríny vzdať úctu pamiatke ich blízkym.
Táto vláda v skutočnosti pre ochranu zdravia občanov štátu neurobila nič. Nosenie rúšok a dezinfekcia rúk, sú len kozmetické úkony. Ochranou voči vírusom môže byť, tak ako som písala kedysi na jar, vytvoriť primeranú osvetu a pracovať na kolektívnom zlepšení imunity ľudí. Lenže to by zdravotnícka starostlivosť nesmela byť jedným z najlukratívnejších biznisov.
Táto vláda naozaj neurobila pre občanov tohto štátu nič.
Zničili ekonomiku, narobili chaos kde sa dalo. Likvidujú školstvo, šport, zbytky kultúry, oberajú ľudí o sociálne istoty, vytvárajú chudobu, šíria strach a nenávisť.
Áno, snažia sa nás obrať o všetko…Najmä o ľudskú dôstojnosť…