čo život dal a vzal

A spí doteraz.
Ako keby nebolo sily, ktorá by ho prebrala z tvrdého spánku trvajúceho pár desiatok rokov.
Nereaguje na blesky hromu začínajúcej liberálnej totality, aby sa prebralo.
Nereaguje na biedu a bezprávie v ktorej žije, pretože mnohým jeho občanom stačí len toľko, že majú čo zjesť, vypiť a môžu v televíziách a na nete pozerať, ako sa majú zle iní.. Pri jedle a pivku bezmyšlienkovite pozerajú na správy plné absurdít, ktoré sa dejú v našom štáte, či na lacnú zábavu, ktorá otupuje ich zmysly a cit pre realitu.
Je im úplne jedno, že žijú v štáte, v ktorom jeho najvyšší predstavitelia beztrestne porušujú zákony a z Ústavy SR si robia verejne posmech.
Nezamýšľajú sa nad tým, že na Slovensku okato vládne moc peňazí a skupinka ľudí, ktorá sa ku nim dostala, si povedala, že ich má toľko, že môže slovači dokázať, že za peniaze sa dá kúpiť úplne všetko, politická strana, prezidentské kreslo, moc v štáte, životy ľudí.
A Slovensko posiaľ tvrdo spí.
Alebo sa tvári, že spí. Možno je to jednoduchšie, ako niesť zodpovednosť a následky za zbabranú budúcnosť vlastného štátu a národa a najmä budúcich generácii.
Z tých, ktorí sa ho snažia zobudiť a nemlčia, robí moc peňazí verejných nepriateľov a začína ich prenasledovať.
Slovensko spí a s ním spia všetci tí, ktorým je jedno, že ich štát a vlasť, stráca suverenitu, nezávislosť a postupne zaniká.
To Slovensko naše, posiaľ tvrdo spalo a spí, a moc peňazí robí všetko preto, aby sa neprebralo…