čo život dal a vzal

Čas je veličina, ktorú sa vedci a ľudia snažia zmerať a filozofovia pochopiť.
Plynie bez toho, aby sme ho my ľudia dokázali ovplyvniť.
Skrýva v sebe našu minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Okamih pred nádychom je našou budúcnosťou, nádych prítomnosťou a výdych minulosťou.
Malý okamih nášho života, ktorý ani nevnímame a predsa je dôležitý a je súčasťou celého nášho života. Tak, ako mnoho iných vecí, ktoré v našom živote uplynú bez toho, aby sme im venovali viac nášho „času“. Možno sa nám zdajú nedôležité a nepodstatné ako mnohé chvíle v našich životoch.
A čas nášho života pomaly ubieha, sekundy sa zlievajú do minút, hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov, až sa stane, že tých prežitých rokov je akosi veľa a náš čas sa začal krátiť.
Vtedy si mnohí z nás začnú uvedomovať, aký je ten čas, ktorý nám ostáva vzácny a mnohí z nás pochopia, koľko času vo svojom živote zbytočne premrhali.
Stratený čas… Nedá sa vrátiť a ani ničím nahradiť, aj keď si to veľmi prajeme.
Koľko času strácame, keď sa snažíme čakať na nemožné a myslieť si, že čas všetko vyrieši za nás?
Koľkým ľuďom takýmto spôsobom ublížime?
Koľkí z nás si uvedomia, že takto najviac ubližujú sami sebe?
Koľko ľudí žije v omyle, že majú dosť času na všetko?
Čas sa nedá vrátiť, tak ako nedokážeme vziať späť slová vyslovené v hneve.
Čo nám bráni prežiť náš čas, ktorý tu máme tak, aby sme potom nebanovali za chvíľami, o ktoré sme vlastnou hlúposťou prišli?
Každá chvíľa, ktorú tu máme a neprežijeme ju tak ako by sme mali, navždy stratená.
Každý deň strácame čas. Sebectvom, lenivosťou, ľahostajnosťou. Raz však príde okamih, keď si naplno uvedomíme, koľko času sme takto „zabili“ a už nemáme pred sebou skoro žiaden čas.
Nebudeme mať čas na nápravu svojich chýb. Na to, aby sme povedali ľuďom, ktorých ľúbime, ako nám na nich záleží a čo k nim cítime. Nebudeme mať čas urobiť niečo dobré, užitočné, niečo, čo by iným urobilo radosť. Nebudeme mať čas vytvoriť niečo, čo by po nás ostalo, aj keď len v spomienkach našich najbližších.
Žiaľ, stratený čas nie len problémom ľudí samotných, ale celého ľudstva.
Ľudstvo stratilo mnoho času, ktorý malo na svoj vývoj , na nezmyselné vojny v mene moci, zisku a chamtivosti. Stratilo mnoho času vytváraním nástrojov strachu na mocenské ovládanie más ľudí, na vývoj zbraní a zbytočností, ktoré mu viac uškodili ako ho posunuli vpred.
Koľko času sme stratili my osobne a koľko ho stratilo ľudstvo?
Odpovede na tieto otázky prídu práve vo chvíľach, keď pochopíme význam a vzácnosť času. Veličiny, ktorou meriame náš vlastný život.