čo život dal a vzal

Včera som si prečítala článok o tom, že do Európy dopravili prvú zásielku „inteligentných bômb“.
V poslednej dobe máme mnoho inteligentnej techniky a vyzerá to tak, že ľudstvu už nič iné nechýba ku šťastiu, len nová inteligentná hračka v podobe ničivých bômb.
Už nám nestačia inteligentné mobily, počítače, televízory, práčky,chladničky, sporáky hodinky, či dokonca aj plastelína. Máme inteligentné domácnosti, elektroinštálácie, autá a teraz dokonca aj zbrane.
Je zaujímavé, že vyspelosť ľudstva sa začala merať práve inteligenciou techniky a nie inteligenciou ľudí. O tej sa v poslednej dobe taktne mlčí. Možno preto, lebo sa práve pomocou nových technológií potláča.
Veď načo sa učiť, získavať poznatky, vedomosti, keď aj tak je všetko na nete?
Načo premýšľať, zaujímať sa o svet a dianie okolo seba, aj tak to ukážu v televízii?
A pracovať na sebe, duševne a duchovne rásť? To je dnes nemoderné, dnes je potrebné hlavne výborne vyzerať a zaujať imidžom.
Je jednoduchšie byť príslušníkom nevedomého stáda, ktoré poslušne a bez premýšľania konzumuje to, čo mu nadelia. Možno aj preto, lebo mnohí zistili, že „premýšľanie bolí“, ale najmä preto, lebo je to jeden z najjednoduchších spôsobov ako sa vyhnúť a zbaviť zodpovednosti za svoje konanie a aj životy.
A tí, ktorí ešte neprestali rozmýšľať a bezmyšlienkovite konzumovať vidia, že daňou za „technickú a technologickú inteligenciu“ je zničená a zdevastovaná planéta, krajiny, ale aj samotní ľudia…
Ale možno budú ľudia nadšení tým, že ich nevraždia len také obyčajné bomby, ale práve tie inteligentné…
A určite im ani nevadí ani to, že za cenu jednej takej bomby, by mohlo mať jedlo, alebo lieky niekoľko tisíc hladujúcich, alebo chorých ľudí…