čo život dal a vzal

Sú ľudia, ktorí dokážu presvetliť svojou prítomnosťou aj ten najtmavší deň. Dokážu vyvolať úsmev, pokoj v duši a v srdci a prinášajú radosť a dobrú náladu všade tam, kde vkročia.
Sú medzi nami a my sme si zvykli na ich dobrotu a láskavosť, ktoré často berieme ako samozrejmosť a to, ako menia naše životy často pochopíme, keď sme smutní, alebo unavení životom, ale najmä vtedy keď ich stratíme.
Sú ľudia, ktorí pod maskou prísnosti a vážnosti, skrývajú dobré a láskavé srdce. Skrývajú ho možno preto, lebo mnoho ľudí zneužíva ochotu pomáhať iným.
Keď si uvedomíme ich vzácnosť a pochopíme ich uzavretosť, dokážu sa nám otvoriť a záleží len na nás, či dokážeme pochopiť, aký dar sme dostali.
Sú ľudia, ktorí sú večne zamračení a tam kde prídu, svojim negativizmom otrávia úplne všetko a všetkých. V ich prítomnosti zomiera smiech a dobrá nálada.
Sú ľudia, ktorí pod maskou žoviálnosti skrývajú tvrdé a kruté srdce. Dokážu ubližovať všetkým okolo seba a ničiť všetko, keď zacítia, že z toho môžu mať osobný prospech. Sú veľmi nebezpeční, lebo svojou bezohľadnosťou a egoizmom ničia nielen ľudské životy, ale aj to čo nás obklopuje.
Sú ľudia…
Rôzni, rozdielní, ale mnohí majú aj veľa spoločného.
Stačí začať hľadať to, čo ľudí spája a prestať hľadať to, čo ľudí rozdeľuje.
Sú ľudia…
Sme ľudia…
Ale môžeme to o sebe povedať?
Záleží na každom z nás, kým sme, ako sa správame k ostatným ľuďom.
Či sme schopní uvedomiť si, čo znamená byť človekom a čo nás robí ľuďmi.
Keď dokážeme pochopiť vzácnosť vlastného bytia, ľudskosť, to kým sme a dokážeme sa s láskou, úctou a pokorou správať k ľuďom a ku všetkému, čo nás obklopuje, vtedy si budeme môcť povedať, že sme skutoční ľudia…