čo život dal a vzal

Rada čítam literatúru faktu a pozerám dokumenty o histórii ľudstva.
Naša vlastná história dáva mnoho podnetov na premýšľanie, ale najmä odpovedí na otázky týkajúce sa celkového vývoja ľudstva v súčasnosti.
Nedávno som videla jeden dokument zo série „Pradávna história“.
Bol zameraný na to, čo všetko ľudstvo ťaží a vďaka čomu napreduje vo svojom vývoji a ako tento vývin ovplyvňuje veľmi dávna história samotnej Zeme, začínajúca sa jej vznikom.
Známy teoretický fyzik a propagátor vedy Michio Kaku, veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlil ako na Zemi vznikli ložiská napríklad vzácnych kovov, alebo železa. Sú to v podstate zvyšky hviezd, ktoré sa spojili so vznikajúcou Zemou pred 4,6 miliardami rokov.
Nie, nebudem tu vysvetľovať zánik veľkých hviezd, ale chcem sa zamyslieť nad konaním ľudstva.
Človek moderného typu, sa objavil asi pred 80 – 40 000 rokmi a človek, ktorý vyzeral podobne ako my približne pred 12 – 10 000 rokmi.
Za tých desať tisíc rokov až do dnešnej doby, človek prešiel obrovským vývinom. Z lovcov a zberačov, neskôr poľnohospodárov, ktorí začali s pestovaním prvých plodín a domestifikáciou veľkých zvierat, budovateľov veľkých civilizácií a staviteľov starovekých monumentov až po človeka, ktorý využíva najnovšie vedomosti a poznatky.
Osobne sa zaujímam o to, aký vývojom prešiel človek v tom, čo by ho malo robiť človekom. Aké hodnoty vyznával človek v dávnych dobách a teraz.
Veľký prelom vo vývine ľudstva nastal vtedy, keď človek zistil, že sa dá pohodlne žiť z práce iných. Že takýmto spôsobom získa viac ako majú ostatní a to mu dá pocit moci a nadradenosti nad ostatnými.
Do popredia hodnôt, ktoré začal človek uznávať sa tak dostala túžba mať stále viac – chamtivosť a túžba po moci, ktorá spôsobila postupné ovládnutie človeka človekom.
Vďaka tomu vznikli prvé veľké civilizácie, ktoré posunuli vývoj ľudstva ďalším smerom.
Panovníci na rozvoj a upevňovanie vlastných veľmocí používali lacnú pracovnú silu ľudí, ktorí im doslova patrili, alebo otrokov, ktorých získali pri dobývaní iných krajín.
Život jednoduchého človeka nemal vtedy veľkú hodnotu a tak je to aj teraz. Práca obyčajných ľudí a otrokov zabezpečovala moc tých, ktorí im vládli.
Moc a bohatstvo získavali títo ľudia aj ťažbou nerastných surovín, v staroveku to boli drahé kovy a železo, v novoveku uhlie, ropa, plyn a zbytky drahých kovov a kameňov.
Veľmi ma zaujal príbeh ťažby striebra v Potosí v dnešnej Bolívii. Španielskí kolonizátori objavili tieto bane v ktorých striebro ťažili už Inkovia, ale tí ho nepoužívali ako zdroj bohatstva. Hovorí sa, že z hory Cerro Rico bolo vyťaženého toľko striebra, že by vystačilo na stavbu cesty medzi Potosí a Madridom…
Na ťažkú prácu pri ťažbe striebra boli využívaní domorodí obyvatelia, ktorí však začali vymierať na Európske choroby, tak začali byť na ťažkú prácu dovážaní otroci z Afriky.
Európania bohatli na nerastných surovinách, ktoré tu boli od samotného vzniku Zeme a z otrockej práce iných ľudí, ktorých považovali za menejcenných.
Posunulo sa ľudstvo v svojej humánnosti odvtedy?
Dve svetové vojny možno zmenili zmýšľanie mnohých a takisto doba socializmu vo Východnom bloku Európy, keď nastala doba, že ľudia mali mať rovnaké práva a vykorisťovanie sa na pár rokov zmenilo na práci v prospech celej spoločnosti.
Ale doba sa zmenila a znova nastalo bezbrehé vykorisťovanie človeka človekom.
Aj v dnešnej dobe žijú miliardy ľudí v otrockých podmienkach a biede a ťažko pracujú len kvôli tomu, aby mali kde prespať a čo zjesť.
Ľudstvo sa vo vývoji humánnosti neposunulo vpred, aj keď mnohí tvrdia, že je to tak. Inak by na svete neexistovala otrocká práca, dokonca aj malých detí. Bohatstvo Zeme by nevlastnilo len zopár ľudí, obyčajní ľudia by mali právo na dôstojný život a nezomierali by od hladu a vyčerpania z práce, neboli by vraždení, kvôli upevňovaniu si moci novodobých mocností.
Ľudstvo sa posunulo v technickej a technologickej úrovni, ale začalo strácať ešte aj posledné zbytky humánnosti.
Netuším, čo sa bude musieť stať, aby ľudia pochopili čo konajú a začali sa zodpovedne správať voči všetkému životu na Zemi a aj tomu vlastnému a najmä samotnej Zemi, ktorú nepremyslene ničia a drancujú a prestanú sa správať voči vlastnému druhu ako predátori.
Pretože sú schopní všetkého. Kvôli pocitu moci a bohatstvu, ktoré ju zaručuje dokážu zničiť samých seba.

P.S. Ďakujem milý MeinGeist za inšpiráciu k napísaniu článku.