Založ si blog

28 rokov po. . .

28 rokov po prevrate sa neustále dozvedáme akí boli tí komunisti fušeri a nemožní a v akom blahobyte a ekonomickom zázraku teraz žijeme.
Tí, ktorí nás o tom presviedčajú, veria svojim slovám, pretože v tom blahobyte žijú. Ani sa nečudujem ich slovám, veď po prevrate sa zo Slovenska stala pre ziskuchtivých podnikavcov „zasľúbená zem neobmedzených možností“ hotové bájne Eldorádo.
Nuž to, že skupina ľudí má pocit, že žije v blahobyte a prosperujúcej krajine neznamená , že ten pocit zdieľajú všetci ostatní občania.
Občas mi príde smiešne keď počujem, čo všetko sme v socializme nemali a čo nám chýbalo. Zvláštne, že všetko to boli najmä hmotné veci. Občas zapochybujem o duševnej spôsobilosti sťažovateľov, keď sa dozviem, že kvôli tým hnusným komunistom sme nemali počítače, internet a podobné vychytávky…
Pravdou je, že sme nemali mnohé z toho, čo máme dnes ..
Mali sme len jednu stranu, na ktorú ľudia svorne nadávali, pretože si mysleli, že papaláši sa majú na rozdiel od nich veľmi dobre…
Teraz máme niekoľko desiatok strán, každý chce vládnuť, pretože vie, že keď sa raz dostane do kolotoča moci, tak má o budúcnosť postarané.
Nemali sme osady plné ľudí na okraji spoločnosti, pretože tí zlí a hnusní komunisti nútili všetkých pracovať, aby mali nejakú životnú úroveň.
Stále žijeme v tých istých „králikárňach“, v ktorých sme žili aj predtým a mnohí sú radi, že majú strechu nad hlavou. Pravdou je že tieto králikárne začali po kozmetických úpravách hýriť farbami, ale je to ako keď sa stará prostitútka nahodí do handričiek pre mladé baby a na tvár nahodí centimetrovú vrstvu omietky líčidiel, vek nezakryje…
Nové „králikárne“ na rozdiel od nenávideného režimu pribúdajú slimačím tempom.
Tesne po revolúcii začal boom výstavby kresťanských chrámov, ktoré teraz zívajú prázdnotou. Teraz rastú novodobé chrámy boha Mamona, obrovské nákupné centrá. Tam kde by mestá mohli urobiť parky na oddych, vyrastajú tieto načančané monštrá. Prešovčania to možno poznajú…
Občas, keď je to nevyhnutné a musím ísť do takého nákupného centra cítim sa tam ako v nejakej hrobke…
Výklady obchodíkov lákajú kupujúcich, ale sú poväčšine prázdne, takisto aj kaviarničky, ľudia chodia s prázdnymi pohľadmi po chodbách a zabíjajú čas…
Rastú nám nové továrne – montážne dielne, zahraniční investori a mali by sme im byť vďační, za to, že máme vôbec prácu… A fabriky, vďaka ktorým mali ľudia prácu a zabezpečovali sebestačnosť národa chátrajú polorozpadnuté, rozobraté, rozkradnuté…
Skutočne nám chýbalo v časoch socializmu práve toto?
Mne chýba ľudskosť a priateľskosť, ktorá tu predtým bola. Ľudia sa starajú hlavne o to, aby prežili, na luxus akými sú koníčky, voľný čas, kamarátske posedenie pri pive majú čas zriedka. Uzatvárajú sami do seba a cítia sa osamotení. Mnohí žijú v spoločnosti televízorov a počítačov, ktoré im nahrádzajú to, čo bolo predtým normálne.
Mnohí sa správajú ako predátori a je im jedno, koľkým ľuďom ublížia, koľkých dostanú do dlhového otroctva, koľkým zoberú strechu nad hlavou…
Pocit moci nad inými im zvyšuje ich pocit dôležitosti a výnimočnosti. V skutočnosti nie sú ani dôležití, ani výnimoční…
Mnohí sa správajú ako ponížení služobníčkovia a za „kus žvance“ sú ochotní bozkávať svojim chlebodarcom topánky…
To, v akej krajine a zriadení skutočne žijeme dokazuje, že najšikovnejší mladí ľudia utekajú odtiaľto preč, nie je kvôli tomu, aby trhli kariéru v zahraničí, ale kvôli tomu, že tu nemajú žiadnu budúcnosť a sociálne istoty.
Ľudia túžili po lajne, zabalenom v trblietavom pozlátku a teraz ho majú až nadmieru. Pohrdli istotami a tým čo mali a teraz vidia, že to pozlátko opadáva a ostáva len špina a smrad…
Ako sa hovorí: Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať…

Hodina býka

22.11.2022

„Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?“ boli moje prvé myšlienky po prečítaní si jedinečnej knihy Ivana Antonoviča Jefremova „Hodina býka“. Hneď v prvých okamihoch, keď som sa začítala do jej slov, zaplavil ma zvláštny a dôverne známy pocit. Pochopila [...]

Som iba tuláčka…

19.11.2022

Som iba tuláčka, ktorá sa túži vrátiť späť domov, do hviezdnej pavučiny osudu nehľadiac na smútok hmlistých rán utekajúceho života… Som iba tuláčka, utekajúca sama pred sebou v záplave lístia opadaných snov, keď túžim odložiť ťarchu svojich smútkov do tepla Tvojich dlaní… Som iba tuláčka hľadajúca Ťa v hĺbke času a vždy keď Ťa [...]

Ľudia bez cieľa…

18.11.2022

Oficiálne oslavy výročia „Nežného a zamatového prevratu“ sa skončili. Organizátori a pamätníci „revolúcie“ dorečnili v televíziách. Bežným ľudom skončil deň pracovného voľna a dnes sa bývalé Československo opäť ponorilo do „slobody a demokracie“, ktorú priniesol 17. november…. Deň pred výročím osláv „slobody a demokracie“ som [...]

tulene tuleň

Na pobrežie Kaspického mora vyplavilo až 1700 mŕtvych tuleňov

04.12.2022 22:15

Populácia týchto tuleňov klesla za posledné storočie o približne 90 percent, stávajú sa obeťami únikov ropy, pytliactva a nadmerného lovu.

Nehoda vozidla s nelegálnimi migrantmi

Pri tragickej nehode v Tornali vyhasli štyri životy

04.12.2022 21:20

K dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel došlo podvečer na ceste v Behynciach, časti Tornale.

vojaci ukrajinskí českí

Ukrajinskí vojaci už dorazili do Česka. Armáda im pomôže s výcvikom

04.12.2022 19:35

Podľa českej ministerky obrany je prioritou pomoc s výcvikom v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi.

Bratislava Vianočné Trhy Rozsvietenie Strom BAX

Hygienici upozorňujú, čo si všímať v stánkoch na vianočných trhoch

04.12.2022 19:05

Dôležitá je čistota pomôcok, vhodná ochrana vystavených nebalených pokrmov, či používanie jednorazových rukavíc.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,287
Celková čítanosť: 4879802x
Priemerná čítanosť článkov: 3792x

Autor blogu