čo život dal a vzal

V myšlienkach Ťa občas vidím sedieť na posteli. Vychudnutého na kosť a čakajúceho na smrť. S prázdnym pohľadom a trasľavými rukami.
Vtedy premýšľam, kedy si sa rozhodol upiť sa na smrť. Čo všetko spôsobilo to, že Tvojím jediným zmyslom života sa stal alkohol v akejkoľvek podobe.
Bola to strata blízkeho človeka a samota?
Bol si obklopený ľuďmi, no aj tak si bol sám. Tí okolo Teba boli prešpikovaní sebectvom, nenávisťou a primitivizmom. Nedokázali pochopiť, že človek potrebuje blízkosť iného človeka, pekné slovo, pohladenie, pritúlenie sa, milovanie…
Aj v Tebe zabili ideály toho chlapca, ktorý utiekol z domu do sveta hľadať lepší život a vrátil sa domov s prosbou o pomoc, keď si stratil blízkeho človeka.
Zrazu si bol len prišelec s dieťaťom. Možno pár láskavých slov od najbližších práve vtedy, keď si ich najviac potreboval, Ti mohli pomôcť zabudnúť a nájsť novú lásku. Nepochopenie a egoizmus z Teba urobili iného človeka. Ostala Ti len práca a kamaráti v krčme.
Alkohol otupuje zmysly… Na chvíľu…
Aby si ich otupil úplne začal si pomaly, ale isto, piť prvú ligu.
V rozhovoroch s Tebou, keď si mal svetlé chvíľky, som pochopila, že si úplne iný ako zbytok rodiny, preto si od nej utekal…
Návrat domov bol pre teba návratom do pekla.
Dokázala som pochopiť príčiny tvojho alkoholizmu, chcel si zabiť bolesť duše.
Nedokázala som pochopiť, že si nevidel ľudí, ktorí Ťa mali radi a chceli Ti pomôcť, pretože Ťa chápali.
Upiť sa, je pomalá a hlavne bolestivá smrť. Aj pre Teba bola taká… Najmä však pre tých, ktorí sa Ti snažili pomôcť dostať sa zo závislosti.
Abstinenčné záchvaty plné fyzickej bolesti boli desivé. Ani to Ťa neodradilo. Vždy, keď si prišiel z detoxikácie a odvykačky, Tvoja prvá cesta bola do krčmy, pochváliť sa kumpánom, že dokážeš stáť na nohách.
Keď si nevládal na nich stáť, našiel sa ochotný kamarát, ktorý Ti alkohol priniesol domov a spolu s Tebou ho vypil.
Už ma nedesí Tvoje rozhodnutie uchlastať sa na smrť.
Desia ma príčiny toho všetkého. Nebol si ani prvý, ani posledný, kto sa takto rozhodol, len preto, že neuniesol bolesť a trápenie, ktoré mu priniesol život.
Desí ma sebeckosť a bezcitnosť ľudí. To, ako sa dokážu správať k najbližším, práve vtedy, keď potrebujú pomoc.
Na to, aby človek nestratil vieru v život stačí málo. Obyčajné pochopenie a láska blízkych ľudí dokáže urobiť zázraky.
Egoizmus a neľudskosť dokáže zabiť nielen lásku a vieru v život, ale aj človeka samotného.