čo život dal a vzal

Voliči ĽSNS nie sú malé „miminá“, ktoré sa v záchvate zlosti hádžu o zem. Sú to normálni ľudia, ktorí už majú plné zuby politickej frašky, klamstiev, prázdnych volebných sľubov, sociálneho vydierania a neistôt a mafiánskych praktík, ktoré na Slovensku vládnu od „Novembrového prevratu“.
Sú to ľudia, ktorí pochopili, že sú v područí EÚ a že sú vo vlastnom štáte rukojemníkmi tých, ktorí v skutočnosti ovládajú Slovensko.
Nie sú to ani fašisti, ani extrémisti, ani xenofóbovia.
Prestali veriť smutnému a odhodlanému výrazu premiéra Fica, ktorý sa „tvári“, ako mu záleží na dobre a prosperite nášho štátu, neveria ani p. Kaliňákovi, ktorý sa hrá na neohrozeného policajného robokopa strážiaceho poriadok a bezpečnosť v tejto krajine.
Neveria ani p. Dankovi a jeho záujmu o blaho slovenských biorotov v montážnych dieňach, ani Matovičovým citovým výlevom a nadávkam pred kamerami, keď sa ukázalo, že nie len taký obyčajný človek, ale svoje poklady ukrýva u babky na pôjde a rád vozí mamu v aute.
Neveria ani nášmu slovenskému supermanovi v jeho zelenom oblečku p. Sulíkovi, ktorý mladým voličom nasľuboval hory-doly v podobe legalizácie marihuany.
Dokonca prestali veriť politickým fosíliam a večným tribúnom ľudu ako sú p. Budaj a Kňažko, ktorí si na pomoc prizvali kamarátov z umeleckej brandže, na čele s neohrozeným szmákom Maroškom a neveria ani ochrancovi práv maďarskej menšiny p.Bugárovi, ktorý je schopný hájiť práva aj marťanskej menšiny, len aby sa udržal v parlamente a pri moci.
A už vôbec neveria nášmu pánu prezidentovi, zosobneniu dobrého anjela, ktorý sa netají láskou k lietaniu a plneniu si manželských povinností. Výsledok jeho obetavej práce pre štát a národ je skutočné „miliónové dieťa“.
Pochopili, že po prevrate sme stratili suverenitu a vlastný štát a sme naozaj len kolóniou.
Prečo ľudia začali voliť Kotlebovu stranu? Pretože hovorí to, čo ľudia chcú počuť. Poukazuje na problémy a nazýva ich pravým menom.
Zrazu je takýto človek a jeho strana po demokratických voľbách v parlamente a v plnej nahote sa ukázalo, že naše politické bábky sa ho poriadne zľakli.
V skutočnosti sa nezľakli M. Kotlebu a jeho strany, ale zľakli sa toho, že niekto dokáže ľudí spájať.
Viac ako dve desaťročia tvrdej práce politikov a najmä mimovládnych organizácií vychádza nazmar. Ľudia začali chápať, že politici sú len štátom draho platení cirkusanti, ktorí sa starajú o vlastné hmotné pôžitky a robia všetko preto, aby štvali ľudí proti sebe.
Mimovládne organizácie majúce plné ústa „ľudských práv a spravodlivosti“, platené krvavými peniazmi mocných sveta sú len dosadeným dozorom týchto ľudí, či naši politici skutočne plnia to, kvôli čomu sú v čele štátu. Politici začali zlyhávať a ľudia sa začali zjednocovať. Je úplne jedno, kto by bol tým človekom, ktorý sa nebojí povedať pravdu aj tak by bol označený a onálepkovaný módnymi výrazmi: fašista, neonacista, rasista…
Zvláštne, ako rýchlo sa dokázali politickí rivali, ktorí si nedokážu prísť pred kamerami na meno a vybavujú si účty v priamych prenosoch, spojiť v presadení protiextrémistického zákona a vytvorení špeciálneho komanda, ktoré bude zasahovať proti extrémizmu v našom štáte.
Rozhádaný a nejednotný štát a jeho ľudí je veľmi ľahké ovládať. Preto sme dennodenne konfrontovaní špinou, ktorá sa valí na nás z každej strany.
Rozvadení ľudia, ktorí sa nenávidia a sú schopní vybavovať si účty pomaly pästnými súbojmi sa len ťažko dokážu spájať.
Práve kvôli tomu bol aj zorganizovaný nedávny “ študentský protikorupčný pochod“, zvolaný práve v deň výročia Tisovej popravy.
Mal za cieľ vyprovokovať ďalšie vášne a možno aj násilie, ktoré by ešte viac znesvárili a rozdelili ľudí na Slovensku.
Nedávna provokácia mimovládok ohľadom zrušenia „Mečiarových amnestií“ tiež veľmi nezapôsobila na Slovákov a ani plamenné reči lídra SZM Maroška v parlamente, ktorý sa vžil do svojej hereckej úlohy až tak, že mu zachutila politika aj moc.
Je mi ľúto ak teraz sklamem voličov M. Kotlebu. Aj keby mal viac ako 50% úspešnosť vo voľbách a dokázal vytvoriť vlastnú vládu, nedokázal by len tak jednoducho zničiť pavučinu štátnej moci, ktorá je tu budovaná skoro 30 rokov. Nedokázal by vymeniť všetkých tých ľudí, ktorí v skutočnosti riadia Slovensko. Títo ľudia sú doslova zabetónovaní na svojich pozíciách a zopakoval by sa zase len scenár z „Novembra 89“, keď sa len prezliekali kabáty.
Zmena, ktorá by priniesla Slovensku stratenú slobodu, musí prísť z vonku, z celej Európy, ktorá má rovnaké problémy ako naša republika.
Zmena sa dá dosiahnuť len zjednoteným zmýšľaním ľudí a celých národov.
Možno práve toto „zjednotí“ Európu viac, ako projekt EÚ, ktorý z obyvateľov nášho kontinentu urobil len otrokov a poslušné stádo.