čo život dal a vzal

Kotlebové hliadky vo vlakoch, ako sa nazývajú dobrovoľníci, ktorí z vlastného rozhodnutia dohliadali na bezpečnosť cestujúcich, hlavne v takých spojoch, kde boli bežne obťažovaní, okrádaní, spôsobili davovú psychózu našich ľudskoprávnych organizácií, dokonca sa kvôli nim museli vytvárať nové zákony.
Dopriala by som tým pravdoláskarom, ktorí najviac vyskakovali a osočovali týchto dobrovoľníkov z extrémizmu, aby strávili nejaký čas na staniciach a vo vlakoch.
V dobe, keď ešte žiadne hliadky nefungovali, som mala zopár nepríjemných zážitkov. Opití, pomočení, zapáchajúci bezdomovci váľajúci sa po stanici, kde ich ľudia museli obchádzať. Zvratky, výkaly, špina priamo v čakárni a pod. Nuž možno podľa ľudskoprávnych organizácií a našich vládnych činiteľov je takáto úroveň cestovania normálna.
Inú skúsenosť som mala priamo vo vlaku, kúpila som si lístok s miestenkou a sadla na svoje miesto. Oproti mne sedel počernejší päťdesiatnik, ktorý začal mať sprosté, vulgárne narážky a sexistické návrhy. Slušne som ho upozornila, že na jeho reči nie som zvedavá a po chvíľke mi rupli nervy, tak som z kupé, kam som si kúpila miestenku odišla. Pri odchode som tomu grázlikovi akože omylom, stúpila na nohu a kopla som ho do píšťaly. Dokonca som sa mu povedala prepáčte. Bol by si zaslúžil poriadnu facku a na najbližšej stanici vyhadzov z vlaku.
Presadla som si do iného kupé, kde už sedelo pár žien, ktoré tento úchylák tiež slovne obťažoval. Vrchol všetkého bolo, že sa postavil pred naše kupé a tupo na nás zízal.
Chceli sme to nahlásiť sprievodcovi, ale prišla jemná, drobná žienka, nechali sme to tak.
Pred pár dňami som cestovala znovu a čuduj sa svete. Najutajovanejší policajný útvar na Slovensku, železničná polícia, vyšla z anonymity a svojho utajenia. Policajné hliadky boli priamo na staniciach, na nástupištiach, dokonca aj vo vlakoch.
Kotlebové hliadky splnili svoj účel. Konečne železničná polícia, ktorá mala zabezpečovať ochranu cestujúcich začala po dlhých rokoch konečne vykonávať to, za čo sú jej príslušníci platení.
Neviem, čo je extrémistické na tom, že niekomu záleží na bezpečnosti cestujúcich a dobrovoľne vykonáva to, za čo iní berú plat a nerobia to.
Nie je extrémizmom to, že niekto naháňa imaginárnych extrémistov, len aby si prihrial politickú polievočku, alebo ukojil vlastné ego, ale na vlastných občanov kašle zvysoka?
Nie je extrémizmom to, že ľudskoprávne organizácie obhajujú len určité skupiny obyvateľstva a tí ostatní sú pre nich doslova odpad?
Čo je normálne a čo je extrémizmus v tomto štáte?