čo život dal a vzal

Čo je to myšlienka?
Aká silná je myšlienka?
Môže niečo, alebo niekoho zmeniť?
Často krát mi moji oponenti pod článkami vyčítajú, že úmyselne, alebo z neznalosti nepíšem fakty.
Áno, majú pravdu, ale ja nepíšem faktografické články, na to sú iní povolaní ľudia. Napríklad z ÚPN, alebo SAV, či iných inštitúcií.
Lenže keď sa aj stretneme v médiach s takými článkami, rýchlo zistíme ako títo ľudia úmyselne zahmlievajú či už históriu, alebo fakty, prekrúcajú skutočnosti podľa pravidiel: „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj“, či „Dejiny píšu víťazi“, alebo „Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť“…
V poslednej dobe sa dá len veľmi málo stretnúť s kvalitným, fundovaným, odborným článkom či nezávislým názorom.
Píšem články, ktoré obsahujú určitú myšlienku, názor, nielen môj, ale aj tých ľudí, ktorý sa z objektívnych príčin nemajú možnosť vyjadriť.
Píšem preto, lebo cítim, že neľudskosť, nemorálnosť a zlo dostali v spoločnosti prednosť pred dobrom, láskou a hodnotami.
Ak podľa poniektorých píšem iba ničím nepodložené hlúposti, prečo vôbec moje články čítajú a píšu pod ne.
Ak moje články nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, tak sú úplne zbytočné stovky nenávistných diskusných príspevkov a osobných útokov.
Nechápem, prečo články, dá sa povedať „obyčajnej ženy“ dokážu vyvolať toľko nenávisti osôb, ktoré obhajujú „Západné hodnoty“…
Nechápem, prečo týchto ľudí tak iritujú články o dobre, hodnotách, čestnosti či láske…
Alebo je to tak, že tým „hore“ prekáža, ak si ľudia dovolia premýšľať, či dokonca vyjadriť názor, odlišný od toho, čo nám je nám je podsúvané a predkladané ako to jediné správne.
Novodobí „Inkvizítori“ sú v plnom nasadení a „Hon na čarodejnice“ je v plnom prúde…
Vyhrážky, osobné útoky či zosmiešňovanie ma utvrdilo v tom, že moje články majú myšlienku.
A pozitívne reakcie mi dodávajú silu písať o tom, čo je tu neustále pošliapavané.
Najdôležitejšími hodnotami sú dobro, láska, ľudskosť, čestné konanie, úcta k ľudskému životu, mier a sloboda. A za tie sa oplatí bojovať vždy a stále.