čo život dal a vzal

Tento týždeň som mala možnosť navštíviť jednu nemenovanú okresnú nemocnicu.
Nové parkovisko s najnovšou technológoiu vyberania parkovného ma poriadne prekvapilo.
Mierne upravená fasáda, okolie, supermoderná lekáreň, pár obchodíkov a bufety na prízemí.
Pomyslela som si, že je to dobre, keď aj ľudia v tomto regióne majú zdravotníctvo na úrovni.
Ale tento pocit mi nezostal veľmi dlho, ponurá chodba bez denného svetla, osvetlená sliepňavými neónmi ma vyviedla s omylu.
Prastaré kovové lavičky pre čakajúcich pacientov, určite pamätali dobu, keď bola nemocnica postavená „zlými a hnusnými komunistami“.
Síce boli prečalúnené, ale aj to určite v minulom storočí…
Chodba a čakáreň, tam kde sme išli na vyšetrenie bola síce priestrannejšia a viac osvetlená, ale takisto vyzerala ako z filmu pre pamätníkov.
O úrovni ambulancie nebudem písať, obdivujem zdravotnícky personál, že v takom prostredí dokážu normálne pracovať.
Sediac na chodbe som obdivovala podlahu z dlažby, ktorá aj keď bola vyrobená v časoch komunistických fušerov a zlodejov, vyzerala veľmi pekne.
Z čoho som však bola naozaj vydesená boli záchody, tak za tie by sa nehanbili ani v múzeu. Umývadlo a vodovodný kohútik boli tiež svedkami „krutého a neľudského režimu“, ktorý staval nemocnice pre plebs v každom okresnom meste.
Viem, že existujú zdravotnícke zariadenia aj na lepšej úrovni, ale toto mi pripadalo ako výsmech všetkým tým chorým ľuďom, ktorí sú nútení tráviť čas čakaním v ponurej slabo osvetlenej chodbe, ako keby boli nejakí odsúdenci…
Obrovský kontrast medzi vyberaním parkovného a úrovňou záchodov, len dokazuje, že naše zdravotníctvo je výnosným biznisom pre určitú skupinu ľudí.
V zdravotníctve už dávno nie na prvom mieste zdravie občana, ale zisk za každú cenu.
Len by my zaujímalo, kde by zarábali, ak by im tí „zlí a hnusní komunisti“ neboli postavili toľko nemocníc?
A ak bol ten systém taký zaostalý, tak ako je možné, že nemocnice a nielen tie, fungujú v nezmenenom stave aj po 26-tich rokoch po páde tohoto totalitného režimu?