čo život dal a vzal

Pred časom, v období, keď ešte neprebiehala tzv. „Arabská jar“, som videla zaujímavý dokument. Mal názov „Cesta chleba“. Tvorcovia sa snažili zmapovať „cestu chleba“ od vzniku prvých nekvasených posúchov až po súčasnosť, keď máme na výber množstvo druhov chleba, záleží od zvyklosti krajín v ktorých ich pečú. Veľmi ma zaujali príbehy z arabských krajín, kde chlieb aj pre tých najchudobnejších dotovali vlády. Takže každá rodina mala istotu, že dostane ten svoj chlieb „na stôl“ každý deň.
Export „Západnej demokracie a slobody“, krvavé vojny a povstania týchto ľudí pripravil o túto istotu.
A tak sa ľudia z týchto krajín začali húfne sťahovať tam, kde si myslia, že je toho chleba dosť pre všetkých aj bez práce, pretože takýmto nejakým spôsobom im bol predstavovaný svet a život tam, kde je „sloboda a demokracia“…
Tí, ktorí sú spoluzodpovední za toto všetko, sa včera zišli v Bratislave na „neformálnom stretnutí“. Najedli sa, napili, dokonca sa vraj aj zamýšľali nad tým, prečo Únia nefunguje tak ako má…Porozprávali nám pred kamerami plno prázdnych fráz o maľovaní máp a zakresľovaní ciest…
Reči a vyhlásenia o tom, ako treba chrániť hranice a nedopustiť ďalšiu migračnú vlnu v takom rozsahu ako bola vlani, o zabezpečovaní budúcnosti a prosperity jednotlivých krajín boli len takým vypúšťaním smradu do povetria, nemali vôbec žiadnu hodnotu…
Nedozvedeli sme sa nič konkrétne o tom, ako chcú riešiť utečeneckú krízu, pretože za ňu sú priamo zodpovední určití ľudia.
Nedozvedeli sme nič o tom, ako chcú týchto ľudí vrátiť domov, zabezpečiť a vrátiť im to, čo im zobrali.
Nedozvedeli sme sa nič o tom, ako chcú bojovať proti priamej hrozbe terorizmu.
Nedozvedeli sme sa nič o tom, prečo sa neustále prehlbuje chudoba vo Východných štátoch Únie a chlieb onedlho bude vzácnosťou aj v týchto krajinách.
Dozvedeli sme sa však o tom, že treba vytvoriť spoločnú Európsku armádu. Proti komu? Veď sme v NATO?
Ak sa budú aj naďalej takto starať o svojich občanov, tak sa môže rýchlo stať, že aj my prídeme o chlieb na ktorý, veľa z nás ťažko robí…
Ale kam potom budeme utekať my???