čo život dal a vzal

Včera som dostala zaujímavú výzvu od môjho potomka.

Vraj o politike, etike a všetkom tom, čo nás trápi dokáže písať skoro každý, ale čo tak napísať o „nesmrteľnosti chrústa“

Je chrúst naozaj nesmrteľný?

Áno aj nie, presne tak ako človek. Ten chrúst, ktorý stihne oplodniť svoju samičku ešte predtým ako ho napríklad rozpučíme topánkou, prenesie svoj chrústovský genofond ďalej, do ďalších chrústovských generácií, normálny životný cyklus, takže je v podstate nesmrteľný vo svojom potomstve.

Takisto aj človek, splodením iného života a prenesením svojich genetických informácii sa stane v podstate nesmrteľným.Tí, ktorí to z nejakých príčin nestihnú, alebo nechcú urobiť sa stávajú bežnými smrteľníkmi. Napríklad aj také „herečky“, ktoré si myslia, že sa stanú nesmrteľnými vďaka svojej kráse a odmietajú tehotenstvo, kvôli tomu, aby si nezničili postavu, zomrú navždy…

Ďalšou takou paralelou medzi chrústom a človekom je vývin, aj keď…

Z vajíčka chrústa sa v zemi stála larva – pandrava, ktorá postupne konzumuje čo jej príde do cesty, robí škody a stále rastie také 3-4 roky až sa nakoniec zakuklí a z kukly sa vyliahne nový chrúst.

Lenže u niektorých ľudí toto larválne štádium trvá dokonca celý život. Takisto sa z malej larvy stane vypasená pandrava, ktorá len konzumuje a konzumuje, a nevytvára žiadne hodnoty… Ak sa aj premôže a odkuklí sa, tak zase len konzumuje, plodí potomstvo a zase konzumuje, presne ako ten chrúst…

Takže je chrúst nesmrteľný? Určite. Ako dieťa som nikdy nevidela živého chrústa a teraz spôsobujú „kalamitné stavy“…

Je to presne taká istá otázka: Čo bolo skôr? Vajce, alebo sliepka?

Ja hovorím, že dinosaurus 🙂