Koho voliť?

JUDr. Jaroslav Magura

V súčasnosti nastala už takmer štandardná situácia, ked sa veľké množstvo občanov pýta najmä samých seba, koho majú voliť.  Politici, ktorí vládli v minulosti, často spôsobom na drzáka oklamali svojich voličov a tak zavládla nostalgia, či predchádzajúca vláda vedená SMERom nebola lepšia. Ľudia vedú úvahy dokonca ďaleko do minulosti, či náhodou nebol socializmus spravodlivejší systém. Politici radi rozprávajú o hodnotách, len ich nepomenovávajú a ak tak veľmi povrchne, nesystémovo. Žonglujú so slovami a  slávny je ten, kto vymyslí nový pojem na hranici pejoratívneho pomenovania názorových oponentov. Máme nespočetný počet politických  strán a straničiek, ale preferencie už selektujú tie politické strany, ktoré majú reálnu šancu získať mandáty v poslaneckej snemovni. Mnohé politické strany majú na svojej kandidátke mediálne hviezdy. Vystupujú s príťažlivým slovníkom a prejavmi. Problémom je to, že nemajú za sebou reálnu prácu spojenú s poslaneckou prácou, t.j. tvoriť a posudzovať legislatívu a okrem často veľkých sľubov či národných alebo sociálnych póz, v obsahu ich prejavu nič viac nenájdete. Aj ja sa zamýšľam nad tým, ako by mohol vyzerať  vzorový profil poslanca, ktorého by som ja samotná rada videla v parlamente.  O všetkých kandidátoch by mala vypovedať   v prvom rade ich práca, profesijné danosti a znalosti.  V súvislosti s Petíciou MOR HO! som narazila na JUDr. Jaroslava Maguru. Súhlasil s rozhovorom a preto som sa ho ako právneho experta, ktorý  dlhodobo pracuje v prospech spoločnosti tým, že aktívne presadzuje záujmy občanov vidieka, spýtala na viacero vecí. A to nielen na jeho pohľad na politickú scénu, ale aj na jeho profesijný život a  na petíciu MOR HO!

 Pán doktor, ako vnímate súčasnú politickú situáciu?

Podľa názorov politológov, je politická scéna polarizovaná a fragmentovaná do malých politických strán. Je vôbec otázne, či spĺňajú takéto politické strany kritériá reálnych politických strán, alebo sú skôr nositeľmi pár ideí či osobností, ktoré stoja v  ich čele. Dnes sú však viditeľné dva hlavné politické postoje – liberálny a konzervatívny. Na druhej strane je tu prirodzený spor medzi odchádzajúcou generáciou a generáciou mladých ambicióznych ľudí, zoskupených hlavne okolo Progresívneho Slovenska. No a tento spor je ešte preložený sporom medzi vidiekom a vidieckymi mestami a Bratislavou ako centrom moci.

Myslíte si, že v politickom súboji je kultúrne používať rôzne invektívy a také pojmy ako je pliaga a podobne?

V prvom rade si myslím, že je úplne nevhodné postaviť svoj volebný program na kritike politických strán svojich súperov a vytvoriť z nej nosnú agendu. Isteže, v niektorých prípadoch je potrebné vymedziť sa zvlášť k extrémnym názorom a zaujať k nim stanovisko.  Môj názor ale je, že politik by mal prezentovať svoju vlastnú prácu a cez ňu primeranou argumentáciou presvedčiť voliča, že v parlamente bude prínosom.  Že bude schopný riešiť aspoň niekoľko vybraných problémov, ktoré môžu zásadným spôsobom prispieť k životu občana. Čo je dôležité, že nebude potrebovať nejaký palec, ktorým mu prikážu hlasovať, ale že si vytvorí vlastný názor, vyargumentuje ho v poslaneckom klube a že teda výkon mandátu poslanca bude odborný, slobodný a hlavne bude vo verejnom záujme. Nuž a vtedy nepotrebujete operovať s takými pojmami ako je vami spomínaná pliaga. Načo?

Ste členom výboru petície MOR HO! za záchranu lesa, vody v procese klimatických zmien a odstránenie ohrozenia človeka v prírode. Akú rolu ste zohrali a akú úlohu zohrávate v tejto petícii teraz?

Petícia Mor ho! je podložená mimoriadne rozsiahlymi rozbormi, ktoré jasne pomenúvajú príčiny vzniku problémov v lese, či už sa to týka rozpadu smrečín ale aj problematiky zmeny chovania sa populácie medveďa. Rovnako ako v prípade lykožrúta, tak  aj v prípade medveďa sa z oboch stali biologické zbrane. Lykožrút útočí voči rozhodujúcemu organizmu, ktorým je strom a medveď zas vytvára stav všeobecného ohrozenia obyvateľov vidieka a okresných miest. Tieto podklady majú niekoľko rovín. V prvom rade bolo nutné na biologickej úrovni zistiť zdroj problému a vytvoriť úplne novú kategóriu popisu lesa na úrovni moderných adaptívnych komplexných systémov. Práve systémová rovina určila s chirurgickou presnosťou skutočné príčiny škôd alebo následkov zmeny chovania medveďa. No a potom nastupuje rovina nás právnikov. A presne tu bola moja parketa. Na jednej strane sme pracovali s platnou legislatívou a na druhej strane ja ako špecialista v trestnom práve, som pre predsedu výboru formuloval dva podania na Generálnu prokuratúru. Jedno v prípade škôd vyvolaných  lykožrútom a druhé v prípade opakovaných ťažkých ublížení na zdraví a v jednom prípade smrti spôsobených medveďom. Aj keď sa názory dozorujúcich prokurátorov nestotožnili s našim podaním, v procese preverovania postupu OČvTK nadriadeným prokurátorom argumentujeme, že pri formulácii právneho stanoviska ani vyšetrovateľ a ani dozorujúci prokurátor nezohľadnil zákony prírody. Pre právo predstavujú zákony prírody transcedentné zdroje práva. Pokiaľ sú známe, je zrejmé, že ich do svojich úvah má právnik povinnosť zahrňovať. A tak sme požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila zákonnosť postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora. Nie je možné, aby matka s vidlami si musela na svojom dvore chrániť život svojho dieťaťa pred medveďom!

Prvé slová matky hrdinky, ktorá vidlami dobodala medveveďa: Zachraňpvala som si dieťa, ani som nerozmýšľala. Zdroj: TVNOVINY.sk, FB

Pokiaľ viem, boli ste jedným z iniciátorov petície MOR HO!. Ako vznikla táto petícia?

JUDr. Jaroslav Magura, Petícia MOR HO!

V roku 2019 došlo k podaniu ohľadom škôd lykožrúta na smrekových lesoch. Po stanovisku prokurátora, ktorým podanie zamietol, ako neodôvodnené novými skutočnosťami, som odporučil autorovi podania, aby si získal podporu občanov, čo je dnes štandardný postup.  Tak petíciu ako aj podania je potrebné dokončiť, aby občania vidieka alebo turisti nadobudli opäť bezpečnosť v lesoch a aby došlo k naplneniu spravodlivosti. Roviny legislatívy sa ujal Filip Kuffa, ktorý v súvislosti s novelou zákona 543/2002 Z.z., ktorou sa škandálne previedli pozemky Národných parkov pod MŽP, mal zásadný prejav  v parlamente, vychádzajúci z rozborov petície. Podobne, Filip Kuffa podal poslanecký návrh k §29 zákona 543/2002 Z.z., ktorým rieši riziká v lese, opäť rozsiahle odôvodnenie bolo formulované na základe rozborov petície.

Vediete aj kanceláriu mediátora. Je známe, že ste istý čas aj spravovali asociáciu mediátorov. Čo vás priviedlo k tejto orientácii v praxi, kde využívate svoje vzdelanie právnika, pôvodne špecializovaného v oblasti trestného práva?

Riešiť spory nie je vôbec jednoduchá vec. Skôr je to najvyššia schopnosť mediátora v protikladnom  vzťahu dosiahnuť, aby obe strany uznali spravodlivosť v navrhovanom riešení ich sporu. Stačí si spomenúť len spor v rodine, ktorý často vedie k rozvodu a rozdelení rodiny, čím najviac trpia maloleté deti a stávajú sa nástrojom bojujúcich rodičov. Právne spory, ktoré rieši mediátor  a je ich široká škála v rovine občianskoprávnej, obchodnej, pracovnoprávnej kladú dôraz na osobu mediátora, ako dokáže zvládať proces mediácie a tak doviesť sporové strany k obojstranne vyváženej dohode. Riešim aj majetkové vysporiadania po rozvode, ale mám úspech aj v riešení sporu, kde nakoniec partneri uznali, že pod vplyvom emócii zabudli na svoje spolu vybudované hodnoty a po precitnutí z negatívnych emócií zrazu zistili, že rozvod neprichádza do úvahy a boli schopní znova nájsť vzťah k sebe a udržali si rodinu. To pokladám za veľký úspech v mojej mediačnej praxi. A tak do istej miery musím byť aj takým polo amatérskym psychológom. Ale prečo nie, ak pomôžem ľuďom znovu nájsť cestu k sebe?

Značnú časť profesionálneho života ste strávili v radoch polície. Z Vášho životopisu je zrejmé, že ste sa postupne prepracovali cez štandardný kariérny postup až na špecialistu krajského odboru kriminálnej polície, neskôr na riaditeľa hraničnej polície na Orave a riaditeľa odboru kriminálnej polície kde ste ukončili svoje služobné pôsobenie ako podplukovník. Vaše praktické skúsenosti v tejto oblasti by mohli pomôcť pri riešení problémov spojených s vyšetrovaním závažnej trestnej činnosti ale aj s problematikou spojenou s nelegálnou migráciou. Mohli by ste aspoň stručne popísať vašu odbornú minulosť, pričom paradoxne je potrebná ako soľ aj dnes?

Okrem uvedeného som v minulosti pôsobil ako predseda pobočky rozhodcovského súdu v Liptovskom Mikuláši a sudcom tohoto súdu, ako lektor Akadémie vzdelávania v Liptovskom Mikuláši a zároveň garant programu mediácia a právo. Do dnešného dňa som už 13 rok poslancom obecného zastupiteľstva a zástupcom starostu v obci Liptovská Sielnica.

Myslím že moja odborná minulosť ale i súčasnosť mi dáva široký rozsah vedomostí a znalosti z praxe, či už je to z pohľadu riešenia právnych sporov  ako mediátora ale i sudcu, problematiky bezpečnostných služieb ale aj na úseku komunálnej politiky.

Pán doktor, ďakujem Vám za  zaujímavý a prínosný rozhovor.

Nuž aj takto by mohol  vyzerať vzorový profil politika, ktorý by sa mohol odborne podielať na riadení štátu.

Verím, že tento rozhovor pomôže mnohým čitateľom zamyslieť sa nad tým, aké profesijné danosti a schopnosti by mal spĺňať každý jeden politik, ktorý sa uchádza o ich hlas vo voľbách. Ale aj to, akú morálnu a mravnú úroveň by mali mať všetci politici, ktorí budú zastupovať občanov na pôde parlamentu a vo vláde.