Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Ilustračný obrázok: Dušan Lukášik
Kedysi dávno naša babka pri rôznych situáciách hovorievala, že „krava sa dojí cez pysk“.
Mnohí ľudia tú pomyselnú kravu doja tak, že jej nedajú nič žrať a vydoja ju až na smrť. Iní si síce uvedomujú, že jej musia dať nejakú potravu, ale je jej tak žalostne málo, že krava vysilením padne a zahynie.
A rovnako je to s naším štátom. Sú ľudia, ktorí ho doja ako zmyslov zbavení, nezáleží im na ňom, zaujíma ich len vlastný zisk. Iní sa síce tvária, že im na ňom záleží, ale doja ho rovnako intenzívne kvôli vidine zisku. A štát je vyčerpaný po všetkých stránkach. Situácia vyústila do takého štádia, že „dojiči“ chcú kvôli zisku siahnuť na tie najvzácnejšie prírodné zdroje, vodu, lesy, pôdu.
V minulosti však ľudia vedeli, akou vzácnosťou bola krava, ktorú mali a o ktorú sa zo všetkých síl starali. Bola zdrojom ich obživy a zárukou prežitia. Vedeli, že ak o ňu prídu, tak stratia istoty a budú trieť biedu.
Žiaľ, dnes by už mnohí ľudia nechápali hĺbku slov prostej starej ženy a preto náš štát pomaly zomiera…
Nádej na jeho záchranu však stále je a je na každom z nás, či ho chceme zachovať pre ďalšie generácie…
Devana
Slnovratovo 8. september 2023
Zamyslenie bolo zverejnené na: Belobog.sk