Ilustračné foto: Pixabay
Mnohí ľudia si myslia, že kovidová pandémia je veľký podvod. Ďalší zasa, že je to snaha mocensky ovládať svet. Iní sa boja o životy a zdravie. Čo však množstvu ľudí uniká je to, že pandémia ukázala skutočný charakter politiky a spôsobu vykonávania moci vyspelej Západnej demokracie.
Ilustračné foto: Pixabay
Občania štátu sa postupnou politickou a mediálnou manipuláciou stávali už iba prizerajúcim sa obecenstvom politických divadelných predstavení. Preto mnohí žijú v ilúzii, že sa nejakým spôsobom podieľajú na demokratických procesoch a vládnutí v štáte.
Áno, ilúzia slobodných a demokratických volieb ešte stále na mnohých zaberá a preto jej veria. Veria politickým stranám, veria politikom, veria systému.
Čo však v skutočnosti ukázala smrteľná pandémia kovidu?
Ukázala pravdivý obraz toho, kto vládne a ukázala aj podstatu problémov spoločnosti.
Ukázala, v akej politickej slepote žijú občania, ale aj to v akom stave spoločnosť je. Je to tým, že občania si vôbec neuvedomujú, že sú obecenstvom vo veľmi nepodarených fraškách s rôznymi názvami.
Veľmi veľa udalostí posledných týždňov a mesiacov ukázalo, kto nám naozaj vládne a to nielen v našom štáte.
Všimli ste si, akým spôsobom pracujú vlády, ktoré spadajú pod sféru mocenského vplyvu Západnej demokracie? Akým spôsobom nariaďujú pandemické opatrenia, či agendu testovania a vakcinácie a to dokonca tej povinnej?
Všetko ide podľa rovnakého manuálu a rovnakej mediálnej propagandy. Zastrašovanie, represálie voči občanom, vyvolávanie nepokojov a napätia, porušovanie základných ľudských práv a vytváranie totality.
Preto je namieste otázka, kto skutočne na Slovensku vládne?
Politici, či najatí treťotriedni herci?
Preto sa nemôžeme čudovať, že Slovákom vládne Čarodejník z Malého Ríma, ktorý dokáže excelentne nechať zmiznúť nielen vlastnú firmu, ale aj daňové doklady až hen na babkin pôjd. Vo vládnutí mu sekundujú Muži v čiernom, ktorí sú neuveriteľne odvážni, lebo rozkazujú policajnému zboru, zelený Superman Riško, plájboj Eda, ktorý dělal do vodky, či viacdetný Don Chuan. A netreba zabudnúť na Napoleona Jarka Bonapartovie s fešákom Kenom Ivanom.
Nemôžeme sa čudovať, že do prezidentského paláca sa nasťahovalo Dievčatko, ktoré sa nebálo a zrejme preto tam žije spolu so Zlým chlapcom Ďurkom a našlo záľubu v kráľovských manieroch a róbach.
A čo by sme to boli za Slováci, keby sme v pandemickej komisii nemali Valibuka, Martinka Klingáča, Deduška večerníčka, ktorý upokojuje Slovač ľúbivými kresťanskými frázami a na tých neposlušných púšťa hrôzu Božieho hnevu a pomsty. Dokonca v nej máme aj svetovú raritu, docenta s „tytulom z mrdicíny“.
Pokiaľ sú občania tohto štátu v pozícií obecenstva, naozaj im môže vládnuť hocikto. Aj spomínaní treťotriedni herci, pochybní milionári a plagiátori, ktorí sa veľmi snažia zapôsobiť na svojich mecenášov a najmä režisérov politického predstavenia. Vžívajú sa do svojich hereckých úloh a predbiehajú v snahe zahrať ich čo najlepšie a zaslúžiť si honorár, aj keď žiaľ, výsledok ich divadelného predstavenia je veľmi úbohý. Veľmi úbohý, napriek kráľovským platom, ktoré si nechajú platiť od prizerajúceho sa obecenstva.
Preto podľa mňa, iba pani Remišová, spĺňa profesijné požiadavky na členstvo vo vláde, aj keď má vyštudované len bábkoherectvo…
Článok bol pôvodne zverejnený na belobog.sk