Foto: Pixabay
Pred pár dňami som zažila jedno z najkrajších stretnutí v živote. Na malom, komornom koncerte som sa stretla s poéziou ľudskosti a hudbou života… A osobne som spoznala Janka Svetlana, ktorý je so svojou hudbou a piesňami Svetlom vo svete absurdnosti tejto podivnej doby. Svetlom, ktoré prináša radosť a pokoj do životov a duší.
Foto: Pixabay
Koncert začínal piesňou „ Kde sú tie hranice…“. Piesňou plnou skutočnej životnej pravdy, ktorá dokáže otvoriť srdcia a dať nádej.
Nie, nebudem veľa písať o Svetlanovi, pretože stačí počúvať jeho piesne. Piesne, ktoré sú plné poézie hudby a hudby poézie.
Piesne, ktoré dokážu pohladiť dušu a dotknúť sa srdca tak, že z neho prýštia slzy harmónie a radosti. Piesne, ktoré naplnia človeka pokojom, ale aj primäjú premýšľať nad jednoduchosťou života a zložitosťou pravdy.
Piesne, ktoré dávajú odpovede na otázky, ktoré sa sami bojíme položiť z nepochopiteľného strachu z nášho bytia. Otázky, ktoré sa nedovolia mnohým slobodne nadýchnuť lásky a slobody.
Piesne, v ktorých je on sám…
„Kde sú tie hranice,
ničivej hystérie v nás.
Tie zauzlené strachy,
ktoré nedovolia dýchať…
Dýchaj, dýchaj, dýchaj…
Dýchaj, dýchaj, dýchaj
a prestaň sa báť… „
Ktovie, ako by vyzerali životy mnohých, keby si uvedomili, kde sú tie hranice ničivej hystérie v nich a zauzlené strachy, ktoré im nedovolia dýchať?…
Ktovie, ako by vyzerali ich životy, keby sa konečne dokázali nadýchnuť, prestali sa báť a začali žiť?…
Ktovie?…
Možno len potrebujú zatvoriť oči a počúvať Svetlanovu „Modlitbu“ a otvorenou mysľou a srdcom vidieť Svetlo, ktorého lúče prerazia temnotu a prežiaria odvahu…
S úctou Devana