Táto doba koronašialenstva priniesla viaceré zvláštne skutočnosti.
Ukázala v plnej nahote skutočné ľudské charaktery. Strhla z tvárí masky pretvárky mnohým ľuďom, ktorí sa pod nimi skrývali a ťažili z falošného moralizovania. Ukázala chamtivosť a nenažranosť tých, ktorí zacítili možnosť priživiť sa na nešťastí iných a vrhli sa na náš štát ako supi na zomierajúcu korisť.
Foto: Ekopolis
Áno, náš štát zomiera drancovaním supov, ktorým na ňom nezáleží. Ničia a trhajú ho na kúsky už celé desaťročia a počas posledných pár mesiacov sa správajú ako odtrhnutí z reťaze. Nezáleží im na ničom, len na vlastných chorých ambíciách a snahe urvať si z koristi čo najviac, nehľadiac na následky, ktoré toto ich drancovanie zanechá.
Našťastie táto doba ukázala aj charaktery iných ľudí. Ľudí, ktorým záleží na našom štáte a vlasti. Statočne, aj napriek tomu, že sú vystavovaní urážkam, vyhrážkam, ponižovaniu a prenasledovaniu bránia náš štát a vlasť. Nesprávajú sa ako predajné dievky, či zradcovia, ktorí keď zacítia pach peňazí, zabúdajú na hodnoty ako sú vlastenectvo, láska ku vlastným koreňom, pravda, čestnosť, spravodlivosť, ale aj obyčajná láska a úcta človeka k človeku.
V posledných pár týždňoch však zisťujem koľko skvelých, statočných, odvážnych, ale aj skromných ľudí, ktorí z úprimného srdca milujú tento maličký fliačik Zeme, je okolo mňa. Ľudí, ktorí majú pravé, nepredajné slovanské a slovenské duše a srdcia. Sú to ľudia, ktorým záleží na Slovensku, na ľuďoch, ktorí tu žijú. Záleží im na budúcnosti našich detí. Veľmi dobre vedia, že vďaka kolaborantom, ktorí za judášsky groš zapredali samých seba, prichádzame o všetko. O štát, vlasť, domovinu. Prichádzame o vlastné korene, históriu, tradície, kultúru a postupne aj materinský jazyk, aby sa náš národ znova stal národom otrokov.
Sú to ľudia, ktorí pochopili, že otroctvo, hoci aj v zlatej klietke je stále otroctvom. Ľudia, ktorí si vážia skutočnú slobodu a snažia sa zachrániť to, čo nám ešte ostalo. Sú to skutoční ľudia, pevní vo svojej láske k vlasti a národu ako duby, ktorí sú nádejou, pre Slovensko a nie je ich málo…
S úctou Devana