S tým ako vyzerá virtuálny svet sa stretávam denne. Päť rokov píšem blogy sem na   portál Pravda. Je to jedna z možností, ako vyjadriť svoj názor, pretože sa hovorí, že v tomto „slobodnom demokratickom svete“, máme vraj zaručenú slobodu prejavu. Ale, ako som napísala pred rokmi, už nemáme zaručenú slobodu po prejave. Odkedy píšem, stretla som sa so všeličím, pochopením, podporou a zdieľaním rovnakých názorov. S čím sa však stretávam viac, je práve tá odvrátená strana virtuálneho sveta. Kvôli mojim názorom sa mi pred rokmi  nabúrali do mailu, vyhrážali sa dokonca smrťou aj mojím deťom a dosiahli to čo chceli, požiadala som  o zrušenie blogu a prestala som písať. Ale nie nadlho…

Odkedy opäť píšem, bežne sa stretávam s hrubou kybešikanou, prenasledovaním, stalkovaním, ohováraním, verejným ponižovaním, dokonca som párkrát kvôli svojim názorom zažila aj verejný lynč…

Je to bežná prax mikrosveta rôznych debát na portáloch, kde ľudia zneužívajú anonymitu virtuálneho sveta. A práve anonymita im dáva určitý druh moci a pocitu, že môžu všetko. Môžu robiť to, čo by si v normálnom svete nemohli dovoliť, pretože by za svoje konanie mohli niesť trestnoprávnu zodpovednosť. V súčasnosti sú práve títo anonymní agresori verejne podporovaní… Veď mnohí poznajú stránky, ktoré verejne lynčujú nepohodlných ľudí, alebo ich nálepkujú označeniami ako nácek, extrémista, komunista, konšpirátor a pod.

V mikrosvete virtuálnych anonymných debát, rôzni hrdinovia dokážu presedieť dlhé hodiny za počítačom a zberajú o vás informácie celé roky, alebo dokážu denne chrliť stovky komentárov, ktoré sú plné urážok a nenávisti. Je veľmi divné čítať nenávistné komentáre pod článkami o ľudskosti, láske,  o kráse života, či dokonca pod ľúbostnými básňami. Aj toto je jedna z tvárí virtuálneho sveta…

Prečo o tom píšem?

Práve kvôli tomu, že práve toto koronašialenstvo je jedným z prostriedkov, či nástrojom na zatváranie ľudí práve do virtuálneho sveta, kde vládne krutosť anonymných virtuálnych hrdinov. Ale čo je oveľa horšie je to, že do takého sveta zatvárajú deti, ktoré sú oveľa zraniteľnejšie ako my dospelí a nedokážu sa brániť agresivite virtuálneho sveta. Deti sú tým, že nemôžu chodiť do školy a stretávať sa s rovesníkmi oberané postupným spôsobom o sociálne kontakty a zatvárané do samoty pred obrazovky počítačov a displeje mobilov a tabletov. Osamelý človek je často oveľa viac zraniteľnejší a ľahšie manipulovateľnejší ako ten, ktorý žije v zdravom sociálnom spoločenstve, plnom normálnych medziľudských vzťahov a osamelé dieťa je vystavené oveľa horšiemu nebezpečenstvu zneužívania, využívania a manipulácie.

Preto je nutné začať obnovovať skutočné vzťahy, kamarátstva, priateľstvá. Preto je nutné začať žiť v reálnom svete, ktorý nás obklopuje a z virtuálneho sveta urobiť len doplnok života a nezameniť pravý život so všetkým, čo k nemu patrí, za prežívanie vo falošnom svete, vytvorenom na objednávku mocných sveta.

 

 

S úctou Devana