Statusy pána premiéra na FB nevyhľadávam, pretože si ich mám denne možnosť prečítať v podobe správ o dianí v našom štáte. Dnes som si prečítala, ako pána premiéra ostrihala jeho jedenásťročná dcéra nožnicami na papier a akú z toho mala radosť. Pán premiér si v lietadle na ceste do Francúzska urobil selfíčko ako skvele vyzerá hrdý tatko a vzápätí si kopol do ľudí – múdrosráčov, ktorí ho aj tak budú hejtovať a vraj Emmanuel to tiež určite pochopí, lebo je normálny. Pán premiér asi myslel ten svoj účes, ktorý mu pripadá dôležitejší ako to, o čom ide s francúzskym prezidentom rokovať a ktovie, možno bude mať Emmanuel pochopenie aj pre osobité statusy pána premiéra a jeho diktátorske praktiky…
Žiaľ pán premiér, zasa ste zabudli na to dôležité. Toto však už dávno nie je o múdrosráčoch, ale o tom, že nemáte absolútne žiadnu úctu voči občanom nášho štátu. Nemáte žiadnu úctu voči ich životom a zdraviu. Nemáte žiadnu úctu voči ich ľudským právam a názorom, na ktoré majú taktiež právo.
Je to o tom pán premiér, že neviete nič o skutočnej slušnosti, nielen tej ľudskej, ale aj politickej.
Veľmi dobre chápem detskú radosť a aj otcovskú hrdosť, ale tým dnešným statusom ste pošpinili oboje. Pretože bol na úrovne nezrelej, rozmaznanej a afektovanej primadony, ktorá cíti potrebu upriamiť na seba pozornosť.
Ten dnešný status bol hrubým kopnutím si všetkých tých detí, ktoré sú už celé mesiace zatvorené doma bez možnosti stretávať sa s kamarátmi, spolužiakmi, starými rodičmi. Bol kopnutím si do detí, ktorým sú upierané ich práva na vzdelanie a zdravý psychický a telesný vývoj. Bol kopnutím si do detí, ktoré vedome oberáte o ich detstvo.
Tento dnešný status bol hrubým kopnutím si do ich rodičov, ktorí sú celé mesiace šikanovaní a ponižovaní nezmyselnými opatreniami, ktoré priniesli iba škodu, namiesto úžitku.
Bol kopnutím si do rodičov a detí, ktorých ste spolu s vládou pripravili o živobytie a vystavili chudobe.
Akú radosť a z čoho môže mať dieťa, ktoré je celé dni zatvorené doma ako zvieratko v klietke a vie, že jeho rodičia sú na pokraji zúfalstva, pretože už nemajú z čoho žiť?
Akú otcovskú hrdosť môže cítiť muž, ktorého ste obrali svojou túžbou po moci a mamone o prácu? Muž, ktorý sa cíti bezmocný aj keď robí všetko pre to, aby mali jeho deti aspoň čo jesť?
Bezočivo a bezcharakterne sa vysmievate ľuďom, ktorý vedome ubližujete. Vysmievate sa z detí, ktorým ubližujete, aj oni už vedia kto ste…
Znova ste mali potrebu kopnúť si do ľudí, ktorí tvoria v tomto štáte hodnoty a na ktorých úkor v skutočnosti žijete a bohatnete…
Snažila som sa pochopiť vaše správanie sa a konanie a takisto správanie sa konanie ľudí, ktorí vás slepo obdivujú a obhajujú a nevidia skazu, ktorú ste spôsobili štátu a jeho občanom… Dá sa pochopiť to racionálne a odborne zdôvodniť, ale nedá sa to pochopiť ľudsky a srdcom.
A my, z ktorých sa vysmievate a do ktorých kopete, sme predovšetkým ľudia…