Dnes som si chcela na chvíľu oddýchnuť od všetkého čo sa okolo nás deje…
Mám veľmi rada český seriál „Vlak dětství a naděje“, v ktorom vždy nájdem mnoho múdrych myšlienok, láskavého humoru, ľudskosti, aj keď sa odohráva v období tesne pred druhou svetovou vojnou a počas nej.
Milujem výrok hlavnej postavy Anky Urbanovej „Na tragickej život jsem já pes“ a možno práve kvôli týmto slovám som si chcela kúsok pozrieť.
Lenže v jednom momente som mala pocit, že to čo pozerám, sa deje aj teraz, len s iným scenárom.
Po chvíľke som už nedokázala pozerať.
Prečo?
Pre to, čo som tam videla… To zastrašovanie ľudí a nútenú podriadenosť sa, len kvôli strachu o život a blízkych. Strachu zo straty zamestnania a živobytia, bývania, života…
Odrazu som mala pocit, že aj keď sa nám zdá, že ešte žijeme relatívne normálne životy, cítime, že sa deje niečo zlé. V spoločnosti vládne ponurá atmosféra a ľudia sa začali báť jeden druhého. Počúvame, že ak sa nepodriadime, čakajú nás sankcie v podobe straty zamestnania, čo pre mnohých znamená stratu bývania, alebo ešte väčšie zadĺženie sa, stratu budúcnosti, alebo exekúciu…
Ľudia sa zo strachu o vlastné zdravie, životy a budúcnosť stali jednoducho ovládateľnými a poslušnými. Mnohí sa museli prispôsobiť ak chceli prežiť a mnohí práve z posluhovania vtedajšiemu režimu žili a bohatli.
Odmyslela som si covid a mala som pocit, že sa to isté, čo prežívali ľudia vtedy, prežívame aj v súčasnosti.
Ale aj vtedy sa všetko zlé skončilo, aj keď ľudia boli zatlačení do kúta a išlo im už len o holé prežitie.
Aj vtedy sa to týkalo skoro celého sveta, tak ako dnes.
Takisto ako teraz, boli zničené štáty a ich ekonomiky a propaganda, ktorá nálepkovala nepohodlných ľudí ako nepriateľov štátu a režimu, pracovala na plné obrátky.
A dnes tiež už cítime, že svet už nebude taký ako býval a budeme potrebovať jeden druhého, vzájomnú pomoc, empatiu a vnútornú silu. Ale najmä budeme potrebovať trošku svetla nádeje. Nádeje ľudskosti, dobra a hlavne lásky. A to všetko je v mnohých nás.
Stačí len začať dávať a nečakať za to nič. Dávať nádej ľuďom okolo seba. Prejavovať ľudskosť v láskavom konaní vo všetkom a dať prednosť dobru pred zlom.
A toto všetko raz porazí zlo, chamtivosť, nenávisť, fanatizmus…
Už som to raz písala. Všetko, čo má začiatok, má aj koniec.
Aj to dobré, aj to zlé.