Oddnes začnem nosiť rúško dobrovoľne. . .

16. októbra 2020, devana, choroby spoločnosti

Už ste zažili ten pocit, keď sa hanbíte za niekoho iného, kto sa strápňuje a robí si obrovskú hanbu?
Nie, nezačnem nosiť rúško dobrovoľne kvôli koronašialenstvu, ale kvôli tomu, aby nebolo vidieť ako veľmi sa hanbím za to, ako náš pán premiér zosmiešňuje náš štát, nás občanov, náš národ…
Jeho včerajší prejav v Bruseli bol potupou nášho štátu. A jeho svojvoľné správanie sa tým, že odmietol prítomnosť štátneho tajomníka MZV Klusa na summite len preto, že je zo strany SaS, s ktorej predsedom sa nepohodol na otázke ničenia ekonomiky nášho štátu, svedčí o tom, že tento človek nemá čo robiť na poste premiéra SR.
Nie, nebudem nosiť rúško kvôli tomu, že pán dočasný policajný prezident chce vynútiť nosenie rúšok demonštráciou moci verejným vyhlásením a zastrašovaním občanov trestami a výškou pokút, ale preto, že v tomto štáte sú hrubo porušované ľudské práva zakotvené nielen v našej ústave, ale aj v Charte základných práv EU a vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
Nie, nebudem nosiť rúško kvôli strachu z nákazy covidom, ale preto, že už nedokážem zakryť smútok a hnev z toho, ako sa občania štátu stali rukojemníkmi v rukách nezodpovedných ľudí, ktorí ničia ekonomiku a ničia životy všetkým tým, ktorí snažia žiť a pracovať, aby mali strechu nad hlavou a mali čo jesť. Rukojemníkmi nezodpovedných ľudí, ktorí oberajú o posledné sociálne istoty tých najzraniteľnejších a najchudobnejších a nepremyslenými činmi oberajú ľudí aj o zdravie.
Budem nosiť rúško, aj napriek tomu, že trpím pľúcnym ochorením a veľmi zle sa mi v ňom dýcha. Na protest voči svojvôli ľudí, ktorí si myslia, že keď boli „demokraticky zvolení“, tak sa môžu správať nadradene voči občanom štátu a budovať si moc pomocou demonštrácie sily v podobe rôznych reštrikčných opatrení voči vlastným občanom.
Budem nosiť rúško aj keď sa v ňom dusím, na znak spolupatričnosti so všetkými tými, ktorých táto vláda dusí svojimi nezmyselnými opatreniami a strachom zo straty zamestnania a neistotou budúcnosti.
Viem, že je to v týchto chvíľach veľmi málo, ale viem aj to, že sú dôležitejšie veci, na ktoré práve kvôli tomu čo sa začalo okolo nás diať zabúdame a ja urobím všetko, čo je v mojich silách, aby ľudia nestrácali nádej, videli aj to krásne okolo seba, čo nám nemôžu zobrať a nezabudli na to, kým sú…