Ľúb ma,
možno len tak obyčajne,
ako to vieš iba Ty,
nahlas v tichu dňa
a mlčky v hluku noci…
Ľúb ma vždy,
keď sa ma dotkne
chlad neistoty
a strachu zo života,
a ja sa potrebujem zohriať
v teple Tvojich dlaní…
Ľúb ma aj vtedy,
keď sa sama strácam
v spleti chodieb
labyrintu vlastného smútku
a čakám na svetlo
Tvojho úsmevu,
ktorý ma z neho vyvedie…
Ľúb ma,
a nenechaj lásku,
ktorá sa v nás nadýchla
a znova vystrela krídla,
ako vtáča vypustené z klietky,
odísť do nenávratna…
Ľúb ma…
Slnovratovo 30.9. 2020