Sadla som k počítaču a chcela som dať na blog článok, ktorý som napísala ráno. Ale všimla som si, že dnes má meniny Amália a spomenula som si, ako som spoznala jednu Amáliu, hoci nie osobne. Vlastne ani inú Amáliu, okrem nej nepoznám…
Pred rokmi, v jedno podobné popoludnie ako dnes, keď som sa zotavovala z veľmi ťažkého zápalu pľúc a nechcelo sa mi ležať v posteli ako za trest, sadla som si do obývačky a pustila som si televízor. Prepínala som stanice, kým som nenašla tú, ktorú som si rada občas pozrela a na ktorej dávali kvalitné európske filmy.
Akurát začínal nový film, tak som sa do neho zapozerala. Volal sa „Amália“ a bol o svetoznámej portugalskej speváčke „fada“ Amálii Rodrigues. Priznám sa, veľmi som ju dovtedy nepoznala a ani nevedela veľa o jej živote. Zaujal ma príbeh jej života a úchvatná hudba a film som si v repríze niekoľkokrát.
Nie, nebudem písať veľa o jej živote, ale o tom, čo ma najviac chytilo za srdce pri pozeraní filmu.
Bola to jedna z piesní, ktorú Amália nádherne zaspievala. Pieseň „Aranjuez, Mon Amour“, ktorú poznám v mnohých prevedeniach, ale keď ju počúvam v jej podaní, vždy mám slzy v očiach a zimomriavky. Možno aj preto, že som videla jej príbeh lásky, krásnej, ale nenaplnenej…
Keď pochopila, ako veľmi ju miluje muž, ktorého stále odmietala a ako miluje ona jeho, už bolo neskoro, aby mu povedala, čo k nemu cíti, ako veľmi ho miluje…
Preto často premýšľam, aká dôležitá je v našich životoch láska, ktorá je často krásna, ale aj veľmi bolí. Aká je silná a neopakovateľná, aj keď môže trvať krátko, pár okamihov večnosti, ale aj dlho, až celý vek nekonečnosti vesmíru, obsiahnutý vo chvíli strácajúceho sa ľudského života.
Preto často premýšľam, aké je dôležité povedať človeku, ktorého milujeme z celého srdca: „Láska moja, ľúbim Ťa…“ Povedať mu to, kým máme čas, kým nie je na všetko neskoro…
Pretože, vždy príde chvíľa, keď je na všetko už neskoro… Na lásku, na slová, na bozky, na život…
A človek, ktorého ľúbime viac ako všetko na svete, viac ako život, už nikdy nebude počuť to, po čom možno celý život túžil. Nedozvie sa o tom, ako bol milovaný a my sa nedozvieme, že sme boli milovaní…
Vďaka nevšednému príbehu o žene menom Amália som si uvedomila, aké je dôležité urobiť všetko to, čo má pre nás význam, kým máme ešte čas a nečakať, kým bude neskoro…
Zdroj:Aranjuez, Mon Amour