Málokedy píšem dva články za deň, ale dnes urobím výnimku a to kvôli človeku, ktorého hudba ovplyvnila môj život a nielen ten môj.
Dnes v noci nás opustil Ennio Morricone, vo veku 91.
Čítala som správu o jeho úmrtí na českých spravodajských portáloch a zarazilo ma, že tu na Pravde a na niektorých ďalších portáloch sa táto správa neobjavila…
Často sú nám v médiách predkladané správy o bezvýznamných celebritách, treťotriedných hereckých hviezdičkách, či modelkách, športovcoch a skutoční velikáni našej doby ostávajú zabudnutí…
Svedčí to o neúcte k tým, ktorí dokázali robiť svet lepším, krajším, znesiteľnejším…
Ennia Morriconeho považujem za fenomenálneho hudobného skladateľa. Dokázal hudbe vdýchnuť dušu, dal jej krásu, ktorá dokáže chytiť za srdce tak, že vám ho stisne spôsobom, že vám dokážu vyhŕknuť slzy vďaka emóciám, ktoré v nej cítite.
V jeho hudbe sú zachytené príbehy obyčajného života, plné našich ľudských pocitov. Je v nich zachytený život sám, s jeho krásou, nevšednosťou, ale aj tvrdosťou a bolesťou.
V jeho hudbe nájdete krásu prírody, jej čaro, ale aj drsnosť a nespútanosť…
V jeho hudbe žije láska, podstata lásky, jej neha, vášeň, túžba…
V jeho hudbe žil a bude navždy žiť on sám…
Odpočívajte v pokoji maestro.
Mnohým ľuďom ste dali veľmi veľa a budete naďalej žiť v ich srdciach…
Mne osobne ste dali svojou hudbou chuť a silu žiť…
Ďakujem Vám…
P.S. Správu som našla, ospravedlňujem sa portálu Pravda. Žiaľ, tá trpká pachuť z neúcty voči E. Morriconemu vo mne ostala, práve kvôli tomu, že ľudia milovali a milujú jeho hudbu, aj tu na Slovensku…